Článok pokračuje pod video reklamou
ného prostredia investori. Tými sú kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation a dcérska spoločnosť Kremnica Gold.
Stanovisko mesta bude zamietavé. Ako nás informovala hovorkyňa mestského úradu Lujza Pračková, poslanci mestského zastupiteľstva už vyjadrili s projektom nesúhlas, oficiálne stanovisko k nemu však schvália až na februárovom zastupiteľstve.
Plány na obnovenie ťažby vyvolali v meste veľký nesúhlas obyvateľov. Odpoveďou na snahy obnoviť ťažbu povrchovým spôsobom je aj založenie občianskeho združenia Kremnica nad zlato. Kremničania v týchto dňoch do združenia hromadne vstupujú.
Ako nám povedala Zuzana Balážová z občianskeho združenia, jeho vznik je síce priamou reakciou na vzniknutú situáciu okolo zlatého lomu, bude však mať podstatne širšiu náplň. Združenie sa bude venovať ochrane životného prostredia, kultúrnych a historických pamiatok v meste a okolí.
Členovia občianskeho združenia upozorňujú, že lokalita Šturec, v ktorej sa má ťažiť, je vzdušnou čiarou iba kilometer od mesta.
„V priebehu desiatich rokov sa tu má vyťažiť 30 miliónov ton hlušiny a 15 miliónov ton rudniny, ktorá sa bude ďalej spracovávať. Získa sa približne 28 ton zlata a 222 ton striebra. Vyviezť takéto množstvo horniny z lomu znamená denne vyťažiť okolo 12 800 ton materiálu. Hornina sa bude odvážať nad obec Lúčky, kde má byť skládka hlušiny a úpravňa. Za deň by sa takto presúvalo z lomu 142 áut,“ hovorí Zuzana Balážová.
Ťažbu zlata už odmietli všetky ekologické organizácie.
(Poznámka redakcie: Jeden z mnohých názorov na ťažbu zlata uverejňujeme na strane 5.)
Čoho sa Kremničania obávajú
- úplnej devastácie lokality Šturec – jednej z najkrajších prímestských častí (ťažba povrchovým spôsobom má ísť až do hĺbky 250 metrov)
- vysokej prašnosti a hluku, keďže lom by bol blízko mesta
- detonácií, ktoré by mohli narušiť statiku stavieb
- lúhovania zlata s pomocou prudko jedovatého kyanidu (vo svete už spôsobili kyanidové tragédie mnoho problémov – najznámejší je prípad pretrhnutia hrádze odkaliska v rumunskej bani Baia Mare v roku 2000)
- poklesu záujmu o cestovný ruch v celom regióne
