Stačila jedna noc, aby sa tu udomácnili. Potraviny ukladajú do kuchyne, oblečenie do vedľajšej miestnosti, deky do spoločnej spálne. Štyria noví sa „rozkukávajú“. Bezdomovcami obľúbený a rešpektovaný Dušan Peter, vedúci projektu sociálnej a humanitnej pomoci združenia Ježiš pre každého (JPK), ktorý šoféroval dodávku, upozorňuje na štrnásťbodový domový poriadok. Každý ho bez reptania akceptuje. Neoplatí sa kvôli hlúposti prísť nielen o strechu nad hlavou, ale aj teplé nápoje a výdatnú večeru.
Poriadok a čistota sú prvoradé
Mesto Levice oslovilo JPK s ponukou spolupráce: počas najtvrdšej zimy poskytne ľuďom bez prístrešia ubytovanie, ak združenie zabezpečí stály dozor a bude mať pod palcom dodržiavanie poriadku, čistoty. K iniciatíve sa pridal územný spolok Slovenského Červeného kríža, ktorý ľudí nasýti. Celonočná služba z jeho radov ošetrí prípadné poranenia. Dušan Peter zaznamenáva dobrovoľníkov na raňajšie rajóny. Vzápätí rieši nocľah pre Zoliho a jeho družku Irenku, ktorá je v siedmom mesiaci tehotenstva. Budú spať na posteliach, v samostatnej miestnosti. Janka Petrová, Dušanova manželka, ktorá tiež všetkých pozná po mene, spisuje zoznam s osobnými údajmi jedenástich nocľažníkov. Evidencia musí byť.
Držia spolu
Nálada je uvoľnená, pripomína trochu atmosféru v mládežníckych táboroch. Chlapi sa bavia medzi sebou, Irenka sa utiahla do svojej izby. Väčšina má dobrú náladu. Počerný mladík zjavne nie je vo svojej koži. Necíti sa dobre medzi samými „bielymi“? Oni ho bez všetkého prijali - farba pleti tu nehrá žiadnu rolu. Zoli s pýchou v hlase oznamuje, že za vlastné kúpil balíček kávy a cukor, aby bolo pre všetkých dosť aj na ráno. Niektorí fajčia pred vchodom, väčšina sa tmolí pri kuchyni. Je tam najteplejšie a čoskoro bude aj večera.
Janka prináša veľký hrniec kapustnice. Po nej budú šampiňóny na kyslo s kolienkami a lekvárové šišky. Kým „hladoši“ hodujú, dozor na dnešnú noc, dôchodca Zoltán Marföldi, kladie na stôl s potravinami veľkú krabicu plnú palaciniek. Pani Marföldiová ich poslala na raňajky. Nechystá sa spať, i keď v izbe vedľa kuchyne je pripravené lôžko pre dozor a ošetrovateľa.
Otvárajú o piatej podvečer
Minulá noc bola pokojná. O desiatej, kedy je večierka, všetci zaľahli. Nik sa nepokúsil priniesť alkohol, stanovené pravidlá dôsledne dodržiavali. Budíček bol o pol siedmej, dvaja muži vstali už skôr. Všetci upratali po sebe, skontrolovali čistotu na záchodoch, v miestnosti s umývadlom. O siedmej opúšťali svoje dočasné útočisko, aby prežili ďalší deň na ulici. Očakávanie večera a noci je tentokrát optimistické. O piatej sa opäť otvoria dvere na nocľahárni. Zmluva medzi Mestom Levice a združením JPK je platná do 2. februára. Ak budú pretrvávať kruté mrazy a nevyskytnú sa v nocľahárni žiadne problémy, môže sa predĺžiť.
Kde nájdu miesto?
„Mesto oslavuje tento rok svoje 850. výročie. Pri tejto príležitosti by bolo vhodnejšie dary nie prijímať, ale dávať,“ hovorí s náznakom úsmevu, ale s úplnou vážnosťou D. Peter. Jedným z darov by podľa neho mal byť útulok pre núdznych, kde by sa mohli osprchovať, vyprať si šaty. Keďže mesto predalo pozemok pod starým trhoviskom, kam sa najchudobnejší chodia každý deň nasýtiť a zohriať polievkou, kresťanské združenie sa uchádzalo o budovu Pneuservisu na Vojenskej ulici. Tento zámer nevyšiel, preto požiadali o poskytnutie domu na Ulici J. Bottu, zatiaľ s neistým výsledkom. „Našou prioritou je získanie objektu,“ prízvukuje. „Viacerí ľudia bez domovov odišli na zimu do útulku v Želiezovciach. Jedenásti, ktorí tu dnes spia, sa tam už nezmestili.“
Zatiaľ je o bezdomovcov na noc postarané. Snáď sa nebude opakovať vlaňajšia situácia, keď dvaja kamaráti Štefana Penxu zomreli na podchladenie. Aj keď, ako Štefan dodáva, dobrí ľudia im vždy pomôžu. Zostáva dúfať, že ochranné krídla mesta ako dobrého otca zostanú nad najchudobnejšími z chudobných naďalej rozprestreté a rovnako ako územný spolok SČK, združenie JPK a mnohí jednotlivci bude svojich obyvateľov bez adresy ochraňovať.
Katarína Lalíková
