rov, rozhodcov, funkcionárov a divákov. Myslíme si, že ani veľmi nie. Prečítajme si nasledovné riadky a zamyslime sa nad tým, či nasledovné normy dodržiavame aj v samotných majstrovských zápasoch, či už v pozícii hráča, trénera, rozhodcu, funkcionára, alebo diváka.
Hráči
A. Povinnosti voči hre – Kvalita hry a pôžitok z nej u priamych účastníkov, ako aj divákov, závisí od prístupu, úrovne výkonu a chovania sa hráčov. Hráč by sa mal snažiť rozvíjať vlastné schopnosti, nadanie zručnosti, techniku, taktické myslenie s maximálnym úsilím. Mal by vydať maximum úsilia a bojovnosti pre dosiahnutie úspechu, najmä keď jeho družstvo má na dosah výrazný úspech. Mal by byť príkladom pre mladých hráčov. Mal by sa vyhnúť všetkým formám „anti – futbalu“. Mal by sa chovať i mimo ihriska príkladne, byť príkladom pre okolie. B. Povinnosti voči vlastnému družstvu – Mnohé povinnosti tejto časti sa prekrývajú s povinnosťami uvedenými pod písmenom A, a to „Etika vo futbale nebráni profesionálnemu hráčovi byť účastný na finančných výhodách, prameniacich z jeho osobných schopností a „trhovej hodnoty“. Hráč by sa mal snažiť a používať všetky dovolené, ktorými by umožnil víťazstvo svojho družstva. Mal by sa vystríhať pokušeniu tzv. „čiernych peňazí“ a podplácaniu. C. Úcta k pravidlám a normám futbalovej hry – Predpokladom rešpektovania pravidiel a ostatných futbalových noriem je ich dôkladná znalosť. Očakáva sa, že špičkový hráč vo futbale ich bude dobre ovládať. Hráč by mal ovládať pravidlá a normyfutbalovej hry, ako aj ich zmysel a ducha. Ich zmysel a ducha by mal prijímať v prípade víťazstiev, ako aj prehier a neúspechov bez krajných emócií. Mal by odmietať akékoľvek pokušenie použiť drogy a zakázané prostriedky. D. Úcta voči súperovi – Hráč by sa mal chovať voči súperovi s patričnou úctou po celú dobu stretnutia, pred a po stretnutí. Mal by sa vyhnúť surovostiam, zabrániť možnému zraneniu, rešpektovať fyzickú spôsobilosť súpera. Nemal by predstierať situácie, ktoré by mohli viesť k potrestaniu súpera a omylom rozhodcu. E. Úcta k rozhodcom – Hráč by mal akceptovať jeho rozhodnutia bez protestu. Mal by sa vyhnúť činom, ktoré by mohli pomýliť rozhodcu v jeho verdiktoch (napr. predstieraniu faulu v trestnom území). F. Úcta k predstaviteľom družstva – Hráč by sa mal chovať podľa inštrucií trénera a vedúcich predstaviteľov družstva za predpokladu, že tie nie sú v rozpore s etikou. Mal by preukázať patričnú úctu a rešpekt voči vedúcim predstaviteľom družstiev. G. Povinnosti voči divákovi a masmédiám – Hráč by sa mal chovať a vystupovať, prezentovať svoju osobu takým spôsobom, aby bol pre širokú verejnosť príťažlivý a atraktívny. Mal by preukázať úctu aj voči divákovi súpera. Mal by poskytovať potrebnú informáciu, ak ho o to požiadajú predstavitelia médií.
Tréneri
A. Povinnosti voči hre – Tréner by sa mal snažiť rozvíjať športové hodnoty futbalu, čo by priviedlo k futbalu mladých ľudí, budúcich hráčov, fanúšikov či funkcionárov. Mal by podporovať profesionálne vedomosti a rozširovať si ich štúdiom z dosažiteľných prameňov, využívať k tomuto zámeru praktické experimenty a poznatky. Mal by sa podieľať na výchove novej generácie trénerov formou poskytovania znalostí na konferenciách, písania článkov a pod. Mal by rozvíjať schopnosti a výkonnosť vlastného družstva, učiac ich zručnosti, taktike v snaheúspešnosti a atraktívnosti hry. Zároveň by mal chrániť futbal pred negatívnymi vplyvmi. B. Povinnosti voči vlastnému tímu a hráčom – Tréner by mal vo všeobecnosti pestovať dobré vzájomné vzťahy vo vnútri družstva vrátane realizačného tímu. Mal by vyvinúť úsilie o docielenie športovej, technickej a taktickej úrovne a získať najlepšie výsledky prostredníctvom dovolených prostriedkov. Mal by dbať na to, aby hráči rozumeli a dodržiavali základné športové princípy a futbalové normy. Mal by sa vyhnúť takým metódam práce, ktoré by mohli privodiť zranenia a nespôsobilosť hráčov v činnosti. Mal by hráčom poskytnúť pozatky a návyky na trvalé pestovanie fyzickéhzo rozvoja. Mal by sa vyhnúť presadzovaniu nevhodných tréningových postupov, ktoré sú nad možnosti hráčov. Mal by venovať zvýšenú pozornosť talentom, zdôrazniť a odmeniť preukázateľný rast. Mal by poskytnúť mladým hráčom potrebné informácie o výhodách a rizikách profesionálneho futbalu. C. Úcta k pravidlám a futnalovým normám – Duch hry je prioritou pre konanie trénera a hráčov, preto by mal tréner ovládať pravidlá, ducha a zmysel hry, a v tomto smere ich vštepovať aj hráčom. Mal by sa vyhnúť o akúkoľvek manipuláciu s cieľom získať výhody pre klub. Nemal by tolerovať použitie drog a zakázaných prostriedkov u hráčov. D. Úcta voči súperovi – Tréner by mal byť svojím hráčom príkladom čo do korektnosti voči hráčom súpera i voči ich predstaviteľom. Mal by zdôrazňovať a poukazovať na hodnotu a význam etiky v tom zmysle, že „súper nie je nepriateľ“. Mal by sa zdržať taktických pokynov založených na surovej hre s cieľom vyradenia kľúčového hráča súpera. E. Úcta k ostatným účastníkom hry (rozhodcovia, delegáti a ostatní činovníci) – Tréner by mal byť zdvorilý voči účastníkom hry. Mal by rozvážne zvažovať výkon rozhodcu, uznať jeho výkon a akceptovať jeho rozhodnutia. Mal by si uvedomiť, že hra je zápas medzi dvomi súpermi s danými pravidlami, a že rozhodca je súčasťou hry. F. Povinnosti voči divákom a masmédiám – Tréner by mal poskytovať potrebné informácie masmédiám. Mal by dodržovať vhodné správanie voči divákom a predstaviteľom masmédií bez ohľadu na výsledok stretnutia, prípadne na chovanie provokácie divákov a predstaviteľov masmédií. Mal by informovať pravdivo a na základe reality.
Rozhodcovia
A. Povinnosti voči hre – Rozhodcovia sú povinní viesť strenutie v duchu pravidiel futbalu, patrí k tomu úsilie dodať hre plynulosť a zabrániť akejkoľvwek forme zdržiavania hry. Rozhodca by sa mal usilovať o fyzickú a duševnú schopnosť viesť stretnutie, túto schopnosť docieľovať cestou tréningu. Na fyzickej kondícii spočíva plynulosť, rýchlosť hry. Psychická spôsobilosť je dôležitá pre bezprostrednú schopnosť reagovať na situácie, pri zaujatí najvhodnejšej pozície hry, a tak korektne rozhodovať. Nemal by sa báť rozhodnúť. Mal by posudzovať priestupky s istotou a pre obidve strany s rovnakou mierou, čím sa zamedzí protestom zo strany hráčov, funkcionárom a divákov. Mal by byť čestným a plne objektívnym činiteľom po celú dobu stretnutia bez ohľadu na jeho vývoj, reakciu divákov, hráčov, trénerov a funkcionárov. Mal by odmietnuť nomináciu na stretnutie, ak sa necíti byť spôsobilý, či už na svoj zdravotný stav, zranenie, či rodinné a iné dôvody. B. Povinnosť voči družstvám – Viaceré z týchto povinností sa prekrávajú s povinnosťami uvádzaných v časti A. Vo vzťahu k družstvám je zachovanie patričnej korektnosti a rešpektu v kódexe dôležitým prvkom. Rozhodca musí upovedomiť orgán v prípade, že nemôťe rozhodovať strenutie družstiev, voči ktorým jestvujú vážne dôvody (incident v predchádzajúcom stretnutí, osobné nezrovnalosti a pod.). Musí odmietnuť pozornosti pozornosti, ktoré sú v rozpore s bežnou spoločenskou zvyklosťou. C. Povinnoasti voči hráčom – Jednoznačná prevaha, daná mocou rozhodovať s konečným dôsledkom, nesmie byť zneužitá. Autorita rozhodcu je závislá aj od jeho celkového vystupovania, korektného postupu a humánneho prístupu. Rozhodca musí chrániť hráčov. Rozhodca musí preukázať patričnú úctu v jednaní s hráčmi za každých okolností. Rozhodca musí v zápise o stretnutí uviesť pravdivo všetky skutočnosti, ktoré súvisia so stretnutím a najmä tie, ktoré môžu viesť k opatreniam riadiaceho orgánu. D. Povinnosti voči kolegom – Svoju autoritu ako rozhodcovská osobnosť si rozhodca získa nielen svojim vystupovaním a konaním na ihrisku, ale svojim chovaním a prístupom ku kolegom – rozhodcom – asistentom. Rozhodca sa musí strániť verejnej kritiky voči svojim kolegom. Musí mať záujem o rozvoj svojich mladších kolrgov. Ako asistent rozhodcu by mal podporiť konanie hlavného rozhodcu – nie však vo všetkých prípadoch, keď je presvedčený o opaku.
Predstavitelia klubu
A. Povinnosti voči hre – Predstavitelia klubu by mali podporovať a rozvíjať činnosť klubu v prospech jeho uplatnenie na národnej, či medzinárodnej úrovni (napr. nerobiť prekážky, nominovaných do reprezentačných tímov, ďalej umožniť rozvoj talentovaného hráča jeho uvoľnením do perspektívnejšieho klubu). Mal by sa podieľať svojimi zalosťami a skúsenosťami s prioritou prospechu vlastného klubu, ale i obecnejšie v záujeriadiaceho orgánu a nielen egoistického osobného záujmu a prospechu. B. Povinnosti voči družstvu – Predstavitelia klubu by sa mali usilovať o športový, technický a taktický rozvoj a úroveň klubu, o docielenie najlepších výsledkov pri použití dovolených prostriedkov. Mali by dať prednosť záujmom klubu pred individuálnymi osobnými záujmami. Mali by sa rozhodným spôsobom postaviť proti nečestným pokusom hráčov, trénerov a funkcionárov vlastného družstva (napr. používanie drog, pokyny na zneškodnenie kľúčového hráča súpera a pod.). Mali by podporovať etické princípy športu. C. Povinnosti voči divákom a masmédiám – Predstavitelia klubu by mali poskytovať a uvoľňovať potrebné informácie pre masmédiá, pričom by mali dbať na ich pravdivosti a reálnosti.
Diváci
Etický kódex sa nemôže nevzťahovať na veľmi významnú zložku futbalu. Sú to diváci. Futbal bez diváckej kulisy, najmä v špičkovom futbale, je len „polovičným“ futbalom. Tak ako sa vyjadrujú v jednotlivých častiach Etického kódexu práva, povinnosti a úcta ostatných činiteľov futbalovej hry k divákovi, potom si musí byť aj divák spätne vedomý svojich práv, povinností a úcty k futbalu a jeho účastníkom. Významnú úlohu by v tejto oblasti mali zohrať Fan – kluby vo vzťahu k jednotlivým zložkám futbalu. A. Úcta k pravidlám futbalu – Divák by mal ovládať pravidlá futbalu, ako i ostatné futbalové normy. Mal by si uvedomiť, že hra je zápas medzi dvomi súpermi s presne danými pravidlami. B. Povinnosť voči vlastnému družstvu – Divák by mj byť verným a objektívnym prívržencom svojho klubu. Mal by byť kritický k jrho výkonom a vyžadovať od hráčov svojho klubu, aby sa v každom stretnutí usilovali o víťazstvo pomocou dovolených prostriedkov. Mal by podporu svojmu klubu a hráčom vyjadrovať v duchu fair – play C. Úcta voči súperovi – Divák by sa mal chovať voči hráčom, trénerom a predstaviteľom klubu súpera s patričnou úctou, a to nielen počas strenutia, ale i po jeho skončení. Mal by sa vyhnúť urážkam, vyvolávaniu šarvátok s divákmi súpera, vylúčiť akékoľvek predmety pri návšteve stretnutia, ktorým by ohrozil nielen súpera, ale i vlastné družstvo a stretnutie. Mal by si uvedomiť, že súper nie je „nepriateľom“. D. Úcta k rozhodcovi – Divák by si mal uvedomiť špecifičnosť postavenia rozhodcov, ktoré môže so sebou niesť i riziko omylu v jeho rozhodnutí. Mal by sa vyhnúť urážlivým skandovaním na adresu rozhodcov a iným nedôstojným prejavom. Mal by si uvedomiť, že rozhodca je súčasťou hry. E. Úcta voči divákovi súpera – Divák by si mal uvedomiť, že tak ako on sám je priaznivcom svojho klubu, môže byť niekto iný priaznivcom druhého klubu. Hlavne preto by mal uznať kvality družstva súpera v prípade nepriaznivého vývoja prípadne celkového výsledku a nevyníjať svoju nespokojnosť na rozhodcovi, alebo divákovi súpera. Mal by sa zapojiť do Fanklubo a néjsť cez organizované styky s inými Fanklubmi spoločné cesty v prospech futbalu.
