Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky
SKUTOČNÝ PRÍBEH O ZÁVISLOSTI NA AUTOMATOCH

Prehral som aj vlastného otca

Minca sa kotúľa tajomnými uličkami hracieho automatu. Ako o dušu stláčate farebné blikajúce gombíky. Bingo! Stačilo tak málo a počujete ten okúzľujúci zvuk mincí, ktoré ste práve vyhrali. A keď sa darí, treba ich znova investovať. Automat pohltí ďalšiu mi

ncu a ďalšiu...
Začali ho priťahovať automaty
Tridsaťpäťročný Juraj takto vhodil do hracích automatov množstvo mincí. Sám nevie koľko. Veď všetko začalo už tak dávno, ešte keď skončil školu. Našiel si prácu, no musel za ňou cestovať na týždňovky ďalej od domova. „Nebol som tam nikým kontrolovaný, navyše som mal pri sebe viac peňazí, veď som bol z domu preč niekoľko dní,“ hovorí Juraj a vybavuje si prvý kontakt s hracím automatom. „Bolo to v Žiari nad Hronom. Keď sme cestovali do práce, práve tam sme mali asi dvadsaťminútovú prestávku. Išli sme aj s kamarátom na malinovku do reštaurácie. Zbadal som automat a skúsil som do neho vhodiť päť korún. Potom tridsať. Vyhral som stovku. No dohral som a pokračoval v ceste do roboty.“ O týždeň sa to opakovalo a potom opäť... Zväčša to bola tá istá krčma, tie isté automaty. No zvyšovala sa suma, ktorú do hier investoval. Zo začiatku aj vyhrával, čo ho tešilo, a tak vždy spokojne cestoval za prácou. „Stupňovalo sa to tak, že som už do automatu vhodil aj tristo korún. I keď som nevyhral, automat som kŕmil mincami ďalej. No čo bolo najhoršie, nedokázal som sa od neho odtrhnúť a na autobus som už ani nenastúpil. Nešiel som do práce, skončil som v krčme. Bol som s tým automatom tak spätý, že mi vtedy bolo všetko jedno. Bol mojou slasťou, úľavou, relaxom, všetkým. Aj keď som nevyhrával, dokázal som pri ňom presedieť až do večera, nešiel som do práce ani domov.“
V detstve sa stretol s alkoholizmom. Preto sa snažil nepiť, občas si dal nejaké pivo. A to často stačilo. Bol to spúšťací mechanizmus, ktorý ho opäť pritiahol k automatu. „Zamenil som si tie závislosti. Nebol som alkoholik, ale gambler. Myslel som si, že to nie je až také zlé.“ Juraj sa stal závislým na automatoch. Všimlo si to aj jeho okolie. Kamaráti, známi, dokonca i manželka ho od hier odhovárali. A pre neho to vtedy boli tí najväčší nepriatelia. Nechcel prijať ich slová o tom, že robí niečo zlé.
Zaujímali ho len peniaze
Peniaze. To jediné Juraja v tom čase zaujímalo. Potreboval ich, aby mohol hrať. No v práci mal problémy, preto si ich neraz požičiaval. Keď ich mal vrátiť, nemal z čoho. Stihol ich prehrať.
„Kamarátom, ktorí mi požičiavali, som sa hanbil ukázať na oči. No oni vedeli veľmi dobre, kde tie peniaze končia, vedeli, že som gambler. Prijal som dokonca také opatrenie, že som hneď na začiatku týždňa odovzdal kamarátom peňaženku. No ani to nepomohlo. Keď mi nechceli dať viac peňazí, začal som byť agresívny. Nie, že by som ich napadol, ale útočil som na nich slovne. Peniaze mi radšej vydali. Klamal som aj manželku, čo ma veľmi trápilo. Vymýšľal som si, že mi peniaze ukradli, že som stratil peňaženku.“
K starostiam s peniazmi sa pridružili aj ďalšie. Juraj mal psychické problémy, nedokázal sa sústrediť na robotu. Prichádzali aj výčitky svedomia. Kým bol pri automate, všetko bolo v poriadku, no keď od neho odišiel, ozvalo sa svedomie. Myslel na manželku, na dvoch synov. Trápilo ho, čo s nimi bude. Jeho žena vedela, čo sa s ním deje, objavovali sa hádky. Hrozba prípadného rozvodu, či strata zamestnania sa stále stupňovali.
Závislosť mu rozožierala vnútro
„Nie je dôležité, koľko človek prehrá, ale to, či mu hra na automatoch spôsobuje problémy doma, v práci, v živote. To už je závislosť,“ hovorí Juraj a pokračuje: „Ja som to všetko vedel, vo vnútri ma to doslova žralo. Chcel som so sebou niečo robiť, no nevedel som ako. Podstatné však bolo, že som chcel. Na základe toho, ale aj pod tlakom manželky a ďalších ľudí okolo mňa som sa snažil zmeniť.“
Začal chodiť medzi abstinentov. Tí sa s ním rozprávali, boli k nemu možno aj tvrdí, no Juraja to nútilo, aby sa nad sebou zamyslel. Priznáva, že mu to veľmi pomohlo. „Chodil som medzi nich dva roky. Prestal som úplne piť alkohol, nehrával som automaty. S manželkou sme vyrovnali aj nejaké dlhy, čo som urobil. Vyzeralo to všetko fajn, bol som spokojný. No nastal skrat. Raz som išiel do Bratislavy. Vošiel som do jednej krčmy a dal som si kofolu. Uvidel som tam osamotený hrací automat. Neodolal som. Peniaze som prehral.“
Okamžite sa vrátil domov a navštívil lekárku. Žiadal ju, aby mohol ísť na liečenie. Hanbil sa ísť medzi kamarátov – abstinentov, no práve tí mu pomohli a vybavili liečenie. „Moje odhodlanie liečiť sa bolo také veľké, že som tri dni sedel pred psychiatrickým oddelením bojnickej nemocnice a chcel som, aby ma tam prijali. No vysvetlili mi, že tam sa liečia len alkoholici. Nakoniec ma prijali do liečebne vo Veľkom Záluží.“
Tŕnistá cesta liečby
Juraj strávil v liečebni dva a pol mesiaca. Hlavne začiatok nebol pre neho jednoduchý. „Niektorí klienti, ktorí už boli takmer na konci liečby, mi dávali otázky naozaj pod kožu. Nemohol som v odpovediach uhýbať, či klamať, oni to spoznali. Postupne som sa začleňoval do tejto komunity. Dostal som za úlohu napísať na šesť strán svoj kompletný životopis. Musel som sa v ňom ´vyzliecť donaha´, ukázať naozaj všetko, striasť všetko zo seba. Až potom sa dalo niečo so mnou robiť. Liečenie znamenalo len jedno – pracovať na sebe. Denne som si písal, čo prežívam, na čo myslím. Potreboval som sa vymaniť z toho čierna a temna, v ktorom som žil. Bral som totiž všetko pesimisticky, neveril som si. Myslel som na to, ako zle skončím, či sa skántrim. Moje myšlienky sa museli zamerať na pozitívne veci, aj keď to boli len drobnosti.“
Absolvoval aj pracovnú terapiu. Juraj priznáva, že samotné liečenie u neho „zabralo“ asi až počas ôsmeho týždňa, teda v čase, keď sa už pomaly chystal domov. V rámci terapie totiž začal chodiť do služby k ľuďom, ktorých priviezli do liečebne v zlom stave. Boli opití, agresívni, pomočovali sa... To na Juraja zapôsobilo, tu nastal v jeho vnútri zlom. Uvedomil si, že takto nikdy skončiť nechce. A ešte jeden moment mu pomohol. „Prišla za mnou manželka. Povzbudila ma, priniesla mi svadobné fotografie a fotky detí. Ukázala mi aj srdiečko s mojím blahoželaním, ktoré som jej kedysi venoval. Dal som si to všetko nad posteľ a často na to pozeral. Chcel som sa z toho všetkého dostať kvôli sebe a kvôli nim.“ Ako sám priznáva, vtedy, pred piatimi rokmi, sa domov vrátil šťastný.
Gamblerom už navždy zostane
Gamblerom zostal stále, no abstinuje. „Závislosť na automatoch je diagnóza, ktorá mi zostane do konca života. Musím s ňou len vedieť bojovať. Ak by som dnes vhodil do automatu čo i len päť korún, opäť do toho spadnem. Dodržujem určité pravidlá. Nechodím do krčmy. Idem okolo, vidím automaty, no nevojdem dnu. Priznám sa, nemám takú potrebu. Teraz sa cítim úplne šťastný, som iný človek. Mám pre koho žiť. Zmenil som pracovisko, teraz robím blízko domova. Iní sú aj kamaráti, všetci zväčša zo spolku abstinentov. Keby som mal akýkoľvek problém, viem, že sa na nich môžem spoľahnúť, že ma podržia. Vychutnávam si život bez automatov a alkoholu. Rád chodím do práce, keď prídem domov, okamžite sa venujem synom Jurkovi a Miškovi a, samozrejme, manželke. Chodíme spolu von, hráme sa, vystrájame,“ hovorí s nadšením Juraj.
V posledných rokoch našiel nové možnosti vlastnej sebarealizácie. Venuje sa totiž nielen svojim deťom, ale aj deťom tých, ktorí sú v spolku abstinentov. Pripravuje pre ne rôzne programy, organizuje výlety, súťaže a hry. „Toto je teraz môj život. Chcem sa venovať deťom, chcem sa stretávať s kamarátmi so spolku abstinentov. Oni sú tí skutoční kamaráti bez akejkoľvek pretvárky.“
Najviac ho trápi, že prehral otca
Ľudia často odsudzujú tých, ktorí sú závislí na alkohole, drogách, či automatoch. Juraj však pripomína, že si odsúdenie nezaslúžia tí, ktorí sa chcú zmeniť a snažia sa žiť inak, ako kedysi. Aj on v čase, keď prepadol hrám, stratil ľudí zo svojho okolia. „Najviac ma trápi, že som prehral otca.“ Juraj na chvíľu stíchne a potom so smútkom v hlase pokračuje: „Viem, sklamal som ho. Za celých päť rokov si k sebe nevieme nájsť cestu. Aj svokrovci na mňa zanevreli, no v poslednom čase sa to zmenilo. Podporujú ma, pomáhajú mi.“
Juraj za posledných päť rokov dokázal, že so závislosťou vie úspešne bojovať. Je si však vedomý, že je to boj neustály, že nesmie poľaviť. A stanovuje si stále vyššie ciele. Nielenže skončil s automatmi a nepije alkohol, ale pred pol rokom sa rozhodol, že prestane aj fajčiť. Jeho heslo, ktorým sa riadi, je veľmi jednoduché a výstižné: „Ukážte mi jeden dôvod, prečo by som mal piť alkohol alebo hrať na automatoch. Taký dôvod neexistuje!“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  4. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  5. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  6. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  7. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  8. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  9. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  10. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 132
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 27 478
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 198
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 205
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 648
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 194
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 450
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 476
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 263
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 948
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Najlepšie miesto na ľadový hokej? Banskoštiavnické tajchy (+FOTO)

Banská Štiavnica a jej okolie ponúka rôzne možnosti.

Hokejisti na tajchu Bakomi.

Mesto v rámci celoplošného testovania otvorí tieto odberové miesta

V Žiari nad Hronom otvoria od piatku nové odberové miesta na testovanie. Systém online registrácie funguje aj napriek prvotnému zlyhaniu.

Ilustračná fotografia.

Polícia pátra po dvoch mužoch (+FOTO)

Vyšetruje prípad krádeže.

Mladík pravdepodobne podcenil stav vozovky, zišiel z cesty (+FOTO)

Poškodil dopravnú značku, telefónny stĺp a oplotenie rodinného domu.

Muž zišiel z cesty.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?