11. januára schválila vláda, je podstatne vyváženejší, ako návrh spred roka, ktorý bol pre jednostrannú orientáciu na výrobu elektrickej energie z jadra.
Napriek nesporne vyššej kvalite však ani táto verzia v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie nevyzerá príliš hodnoverne, uviedol generálny riaditeľ slovenského výrobcu slnečných kolektorov Milan Novák.
Podľa neho nerealisticky vyznieva v energetickej politike odhadovaná výroba tepla zo slnečnej energie v roku 2010 na úrovni 300 terajoulov (TJ). „Súčasná ročná úroveň je okolo 99 TJ a ročný prírastok za posledné roky nedosahuje ani 9 TJ,“ dodal Novák. Absurdne podľa neho pôsobí v energetickej politike aj doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Navrhovaný materiál vraj nemá priamy vplyv na životné prostredie ani na zamestnanosť. Pritom rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov v rámci Európskej únie je spojený s vytváraním množstva nových pracovných miest, uzavrel Novák.
Schválený návrh popisuje vízie energetickej politiky na obdobie 25 rokov a rezort hospodárstva ju bude aktualizovať minimálne každý piaty rok. Cieľom energetickej politiky je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej efektívne využívanie, bezpečnú a plynulú dodávku a maximalizáciu úspor pri spotrebe. Podľa energetickej politiky zohrá primárnu úlohu pri uspokojovaní spotreby v budúcnosti hlavne využitie jadrového paliva, zemného plynu a obnoviteľných zdrojov energie. V súčasnosti sa z obnoviteľných zdrojov, vrátane využitia hydroenergetického potenciálu veľkých vodných elektrární, vyrába cca 5,2 terawatthodín (TWh) elektriny, čo predstavuje približne 16 percent domácej spotreby. Celkový využiteľný potenciál jednotlivých druhov obnoviteľných zdrojov energie dáva podľa energetickej politiky možnosti zvýšiť ich podiel na celkovej výrobe elektriny až na 19 percent v roku 2010, na 24 percent v roku 2020 a na 27 percent v roku 2030.
