Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Na Valentína je dovolené viac ako inokedy a láske sa otvárajú dvere

Manželia, milenci, snúbenci, ale i priatelia a príbuzní sa utvrdzujú v citoch, oddanosti a náklonnosti. Podľa tradície je sviatok svätého Valentína najlepšia príležitosť vyjadriť svoje city k milovanej osobe, pretože nepísaný zákon sviatku vylučuje, aby v

Gabulienka moja, ty vieš, že ťa ľúbkam a rád by som ti to dokazoval do konca života... Ďakujem ti za všetko, čo pre mňa robíš. ĽÚBIM ŤA. Pá Miloš.

Som tvoja tak ako ty môj. Milujem ťa tak, ako miluješ ty mňa. Všetko máme spoločné na celý život. Tvoje ZLATKO Gulinko a Guľko! Ľúbim vás. Vaša Gulinka.

Život je krásny, život je boj, máš ho len jeden a je len tvoj. Keď pri týchto slovách počuješ srdce biť, pochopíš, že bez lásky sa nedá žiť. Veľa zdravia, šťastia, lásky nielen v tento valentínsky, ale každý všedný deň želá Marcelke jej Radko.

Skryť Vypnúť reklamu

Moje srdiečko bije len pre teba Bubáčik a vždy bude patriť len tebe. Si môj jediný anjelik strážny. Milujem ťa. Tvoje kuriatko.

Lásočka moja voňavá, chcem ti povedať, ako ťa šialene naozaj nekonečne veľmi milujem z celého srdiečka a som už navždy len tvoja.. Tvoje malé Opičiatko...

Pozri sa mi do očí, tam uvidíš, čo pre mňa znamenáš. Pátraj vo svojom srdci, pátraj vo svojej duši a keď ma tam nájdeš, nemusíš ma hľadať ďalej! KrásnehoValentína Mitkovi praje Jaja. Milujem ťa najviac na svete!

Tulinko môj najsladší, chcem ti len povedať, že si to najlepšie, čo ma v živote stretlo! Som neuveriteľne šťastná, že sme spolu. Milujem ťa z celého srdiečka.

Milá Janka! Ďakujem ti za krásnych 8 rokov, ktoré sme spolu prežili a dúfam, že je to len začiatok našej spoločnej cesty životom. Ľúbim ťa! Tvoj Braňo z D.T.

Skryť Vypnúť reklamu

Si moje slniečko najkrajšie, najväčšie na svete, veľmi ťa ľúbkam, drahá Dominuška.

Števko ďakujem ti za lásku a za krásneho syna. Veľmi ťa ľúbime. Majka

Vesmír je nekonečný a preto ti chcem Ivulík povedať, že ťa ľúbim vesmírovo.

Prejdi sa so mnou cestičkou vášne, daruj mi nehu a šťastie.Poďme sa spolu prechádzať v daždi, kúsok môjho srdca ukradol si navždy. Ľúbim ťa Tibo! Jana – Bambulka.

Len s čistou láskou je človek šťastný a s milou osobou každý deň je krásny, len kvôli tebe prebudím prírodu zo zimného spánku a pošlem ti 4 krátke slová - ľúbim ťa láska moja. Krásneho Valentína želá Marcelke jej Rado.

Si jediná a len naša, každý deň vítaš nás s úsmevom, nech to naše šťastie trvá, pokiaľ je nás plný dom. Ľúbime ťa maminka. Matúš, Jakub, Kamil a tvoj manžel Jozef.

Skryť Vypnúť reklamu

Malé Slniečko :-) Helenka. Touto cestou ťa chceme pozdraviť a povedať, že ťa veľmi ľúbime. Ahoj. Ocino, Nika a Radka :-)

Tomáško, si neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Ľubinkám ťa. Beáta

Miláčik, si ten, koho stále chcem, máš všetko to, čo čím ďalej, tým viac potrebujem, si moja láska, ktorú najviac na svete milujem. O.N.

Miláčik, ľúbkam ťa. Jojo

Evka, ľúbim ťa. Jozef

Ahoj anjelik môj najkrajší. Pusinka, chcem ti zaželať krásneho Valentína a povedať, že si to najkrajšie, čo ma v živote stretlo :-) Veľmi ťa ľúbim Dianka. Tvoj CK

Slávka, chcel by som ti povedať ako veľmi ťa milujem, že si pre mňa slniečkom, ktoré svieti len pre mňa. Ľúbim ťa. Tvoj Martin.

Mám rád život, lebo mi dal manželku Majku. Mám rád manželku Majku a dcérku Zuzičku, lebo sú môj život. Ľúbim vás. MT

Silvia, touto cestou ti chcem povedať, ako veľmi ťa ľúbim. A aj nášho syna Patrika. Si žena, ktorú si veľmi vážim a milujem nadovšetko. Tvoj milovaný Milan (Ihráč)

Evka, veľmi ťa ľúbim a želám nám len to dobré a verím, že budeme šťastní a veľmi sa teším na našu najkrajšiu Emu.

Víťazná sms
Ľúbime ťa maminka, si ten najzlatší a najmilší anjelik. Si slniečko, ktoré nám svieti a hladká naše srdcia každý deň viac a viac. Ďakujeme ti za tvoju lásku, vždy ťa budeme ľúbiť a pri tebe stáť. Z lásky Zuzana, Peťo a Paťko.

Aký je ten ľudský život zvláštny
Jediné stretnutie v živote pred desiatimi rokmi - prvé pohľady, úsmevy a slová stačili na to, aby sme zistili, že patríme k sebe. Rok po tomto stretnutí, jediný zlomok sekundy v živote, mohol všetko navždy ukončiť. Počas dovolenky sme spoločne havarovali na motorke. Skončili sme pod motorkou v priekope, za ktorou bol už len útes.
V tej chvíli sme dostali od života druhú šancu. Padli sme si celí dobití a dokrvavení do náručia a pochopili sme, že všetky tie krásne spoločne prežité chvíle, aj tie zbytočné malé škriepky, to všetko mohlo skončiť v nenávratne.
Odvtedy sa akosi na všetko pozeráme inými očami, pretože život nie je samozrejmosť, je to dar. A všetko, čo nás postretlo potom, či už krásna romantická svadba, alebo narodenie nášho malého, krásneho a zdravého drobčeka, je pre nás to najdôležitejšie. A Valentín? My ho máme každý deň, pretože stačí naozaj málo. Keď darujete svojej milovanej osobe v hociktorú hodinu, minútu či sekundu života milý úsmev na tvári, romantické slovíčko na perách, pohľadenie či pusu, určite to aj sami pochopíte.
(af)

Namyslená?
Mirko bol tretiak, keď som prišla do prvého ročníka. Je to chlapec, za ktorým sa otočí aspoň každé druhé dievča na ulici. Aj ja som po ňom pokukovala. Vedela som, že v tom čase mal vzťah, tak som sa mu ani neprihovorila. Neprešlo ani pol roka, keď mi kamarátka Danka v jeden pekný deň povedala, že ma dal pozdraviť tretiak Mirko. Neverila som, ale dala som ho pozdraviť naspäť. Myslela som si, že si zo mňa uťahujú. No keď som ráno prišla do školy, Mirko mal skrinku vedľa mojej, takže si ma tam počkal. Srdce mi tak silno búšilo, že som nedokázala poriadne odpovedať. Bol to šok, ale bolo to krásne. Dohodli sme sa, že sa stretneme na druhý deň. Ráno sme sa v škole stretli, ale znovu ma premohla hanblivosť, takže som toho veľa nenarozprávala. Poobede som sa stretla s Dankou. Povedala mi: „Mirko si myslí, že si namyslená“. Namyslených ľudí nemám rada ani ja a vedela som, že s mojou hanblivosťou musím niečo urobiť! Prišla prvá sms-ka od Mirka. Nevedela som sa dočkať, kedy ho znovu uvidím. Ja som do školy dochádzala, a on mal veľa učenia na záverečné skúšky. Stretli sme sa 5. 6. 2004 v sobotu. Rozprávali sme sa, smiali, už som sa nehanbila. Pomaly sa blížil večer, odprevadili sme kamarátov domov a príchod môjho autobusu sa približoval. Sadli sme si na zastávke a rozprávali sme sa. Ochladilo sa, Mirko mi ponúkol svoju veľkú bundu. A potom to začalo. Rozprával mi o čiernovlasej prváčke, cukrárke, že mu kradne spánok. A nemôže sa sústrediť na učenie... Bolo to príjemné, pretože sa nesmierne hanbil a ja som sa tešila na svoju odplatu! Cestou k autobusu som mu povedala, že je namyslený, a že ja takého frajera mať nechcem! Chvíľku som ho potrápila, ale potom pochopil, že si z neho robím srandu. A tiež som mu neskôr povedala, že v mojich snoch je práve on hlavným hrdinom! Nasledovala prvá pusa, pri ktorej sme si klepli naše zamilované hlavičky o seba! Odvtedy sa nám to nestalo. Pomaličky sme spolu rok aj osem mesiacov. Ešte navštevujem školu, a neverili by ste, že mám práve Mirkovu skrinku. Veľmi radi spomíname na naše zoznamovacie dni. Ale najviac vďačíme Danke, ktorá nám pri našej namyslenej hanblivosti pomáhala.
Janka Siekelová

Môže za to malé tekvicové jadierko
Život je ako jedna dlhá plynúca rieka. Raz tečie pomaly, ticho a pokojne, inokedy zas prirýchlo, búrlivo, ba až nebezpečne. A tak ako rieka potrebuje k svojmu životu vodu, tak k nemu potrebuje i človek jednu nezištnú, neraz až príliš podceňovanú vec. A tou je láska.
Teraz však nemyslím na tú krásnu materinskú, ktorú poväčšine dostaneme do vienka, i keď je najsladšia na svete. Mám na mysli tú lásku, ktorá nás odjakživa dvíha k nebesám, tú, ktorú cítime až niekde v samom človeku, tú, pre ktorú by sme boli schopní všetkého, niekedy aj hory prenášať.
Každý ju nájde kdesi inde. Jeden v kine, druhý na diskotéke, iný v práci. Niekto ju stretne len tak v bežný deň priamo na ulici. Väčšinou si nás však nájde úplne sama, práve vtedy, keď to najmenej čakáme. Tým je taká výnimočná. Hovorí sa tomu šťastie, alebo náhoda. Či osud? Osud... a to bol i môj prípad, vlastne dnes už môžem hrdo povedať - náš!
Svoju veľkú lásku Simonku som spoznal v období, ktoré pre mňa veľmi šťastné nebolo. Akási vnútorná disharmónia, neúspechy v pracovnom i osobnom živote. Všetci to určite dobre poznáte. Osud však asi naozaj sám najlepšie vie, kedy zasiahnuť.
Naša rozprávka sa začala len nedávno, keď sme sa úplne náhodne a spontánne vybrali s osvedčenou partiou priateľov na chatu v blízkom okolí. Žiadna veľká oslava, skôr akýsi únik z reality. Do poslednej chvíle som sám váhal, či sa tejto akcie vôbec zúčastním. Dnes viem s určitosťou povedať, že by bolo zrejme najväčšou chybou v mojom živote, keby som sa rozhodol záporne!
Už na ceste som zaregistroval, že nám do partie ktosi pribudol. Bolo to už na prvý pohľad príjemné, sympatické a veľmi dobre vyzerajúce dievča. Poznali sme sa zhruba rovnako – z videnia zo školy. No vedel som, že jej meno je Simonka.
Viete, nikdy som veľmi neveril v lásku na prvý pohľad, dnes ale viem, že na tom predsa len niečo bude. V istý moment sa naše pohľady, neverím, že náhodou, stretli a v nás oboch sa niečo pohlo. Čosi, čo by dokázalo rozhýbať aj celý svet! Vzájomné sympatie sa pomaly, ale o to istejšie, stupňovali a medzi nami vznikalo príjemné napätie. Keď som si po dlhom čase váhania a rozpakov k Simonke konečne prisadol, zistil som, že nie je len krásna... Obaja sme si okamžite výborne rozumeli a zrazu sme mali oči len jeden pre druhého.
Náš najkrajší spoločný okamih má však na svedomí azda najnetypickejšia vec na svete... obyčajné, malé tekvicové jadierko. Najprv som jedno zjedol sám, no po chvíľke som sa hanblivo spýtal: „Dáš si aj ty?“ „Áno,“ odpovedala. Tak som si odhodlane jedno jadierko vzal medzi prsty a váhavo ho priložil k Simonkiným perám. „Nie, nie! Ja sama!,“ odpovedala s príjemným úsmevom na perách. „Musíš mi veriť,“ povedal som na to a s akousi vášňou a porozumením sme si hľadeli vzájomne do očí. V tom momente som mal pocit, že sa čas zastavil a priestor patril len nám. Nebol som schopný vyriecť slova. No nebolo snáď ani treba, mohli by sme sa rozprávať len očami aj celé hodiny. A ako to skončilo s tým jadierkom? Uverila mi...
Tu kdesi sa začala naša láska. Prvý bozk sme si dali pri praskote romantického ohňa. Bolo to nádherné, ten bozk bol najsladší v mojom živote. Na chate sme spolu strávili krásne tri dni, hodiny sa rovnali sekundám a zrazu sme sa museli rozlúčiť. S krásnym pocitom pri srdci, no s hlavou plnou rozpakov. Prišlo posledné objatie a čas rozlúčiť sa. Na tvárach nám zrazu chýbali úsmevy. Rozlúčili sme sa, dali sme si pusu na líce a išli sme každý svojou cestou.
Nie však na dlho, osud nás opäť priviedol k sebe. Možno to bola len vzájomná túžba byť spolu. Neviem. Jedno ale viem určite. Našiel som človeka, ktorého ľúbim tak, ako som nikdy nikoho neľúbil. Druhej šance sme sa obaja chytili a dnes sme spolu. Našli sme sa jeden v druhom, je nám spolu krásne a ani sekundu z tých krásnych spoločných chvíľ by sme nevymenili za nič na svete.
Na záver by som spomenul ešte jednu veľkú pravdu:„Drobné rozhodnutia navodzujú drobné zmeny. No len nekonečne malé zmeny, ktoré vykonáme a nik iný ich ani nepostrehne, znamenajú, že azda máme nádej na veľkú premenu.“
Už asi aj Tolstoj vedel, čo všetko môže spôsobiť rozhodnutie dať si jedno malé tekvicové jadierko.
(mh)

Ani som nevedela, ako sa volá
Zoznámili sme sa na vianočnom večierku folklórneho súboru Poľana, ktorý pôsobí pri Technickej univerzite vo Zvolene. Ako oni hovoria, mali vtedy vianočnú kapustnicu. Keďže na ňu bola pozvaná aj moja veľmi dobrá kamarátka Janka a nechcela tam ísť sama, zavolala aj mňa. Celá nadšená som išla s ňou. Keď sme prišli k nim, zábava už bola v plnom prúde, kapustnica uvarená (chutila výborne), vínko naliate v pohároch. Hrala cimbalová hudba – no ideálne podmienky pre moju folklórnu dušu. Len čo sme začali jesť, prišiel k nám jeden mladík. Vyhrnul si rukávy po lakte, zaškúlil a spýtal sa: „Komu môžem popriať dobrú chuť?“ Vyzeralo, akoby nás išiel odtiaľ vyhodiť, pretože nie sme členkami folklórneho súboru a nemáme tam čo robiť. Celé zmeravené sme sa predstavili. Potom sme už kľudne dojedli kapustnicu.
V ten večer sme sa ešte spolu rozprávali, aj tancovali. Pri tanci sme však spadli a ja som od bolesti videla asi všetky hviezdičky na oblohe. Ostatným naokolo to bolo smiešne, ale ja by som od hanby najradšej zaliezla do myšacej diery. Keďže večierok sa blížil ku koncu a naši hostitelia sa kamsi stratili, začali sme si hľadať nocľah. Našťastie Janka našla voľnú posteľ u nášho spolužiaka a ja u NEHO. Na druhý deň som musela odísť do školy pre zápočet, tak som potichu odišla, kým spal. Ešte v to poobedie som sa vrátila poďakovať mu za nocľah, no v izbe nebol. Našla som ho na mieste, kde bol večierok. Poďakovala som sa mu a sľúbila, že ho niekedy prídem pozrieť. Vypýtal si odo mňa telefónne číslo, rozlúčili sme sa a odišla som domov.
Nedúfala a ani nerátala som s tým, že mi niekedy zavolá. No stalo sa – ešte v ten večer mi poslal sms „Krásnu noc kvietoček“. Veľmi som sa potešila a hneď ráno som mu odpísala. Takto sme si esemeskovali celé vianočné i novoročné sviatky. Boli to tie najkrajšie vyznania a básne, aké som kedy čítala. Už len tie sms stačili na to, aby som sa doňho zaľúbila. Lenže celý ten čas som nevedela, ako sa ON volá. Keď sme sa zoznamovali, bol tam ruch a prepočula som jeho meno. Na oplátku on zas zabudol, ako vyzerám. Hoci sme sa dohodli, že ma príde čakať na zastávku, nevedel, koho má osloviť. Medzičasom som zmenila účes a v to ráno som mala na hlave šiltovku – šerlokovku, ako ju nazval. Z čista jasna sa pobral ku mne. Nevedel prečo, vedel iba, že ho ku mne niečo ťahá. Odprevadil ma do školy a požiadal ma, aby som mu oznámila výsledok skúšky. Hneď po nej som za ním bežala. Veľmi som sa tešila ani nie tak z jednotky zo skúšky ako z toho, že ho znovu uvidím. V izbe som sa ho konečne opýtala, ako sa volá. Povedal: „Iňo“. Nedalo mi to a tak som sa ho spýtala, či je to skratka alebo prezývka. Povedal mi, že je to skratka a celým menom sa volá Ignác. V tom momente som sa rozosmiala a nechcela uveriť, že také hlúpe meno mu dali rodičia. Neverila som, až kým mi neukázal preukaz. Potom som zmĺkla, ale v duchu som sa smiala ďalej. A dnes, po dvoch rokoch, mi to jeho meno vôbec nepripadá smiešne. Je to úplne normálne meno ako každé iné.
Tak teda takéto smiešne bolo naše zoznámenie. On zabudol ako vyzerám a ja som nevedela ani to, ako sa volá. Možno si myslíte, že je to výmysel a nemohlo sa to stať, ale naopak. Naozaj sa to stalo a som tomu rada. Aspoň máme na čo spomínať. A vôbec, celý náš spoločný život je vtipný a nikdy sa nenudíme. Napriek tomuto zvláštnemu zoznámeniu sme spolu šťastní a veľmi sa ľúbime.
Zuzana Čižniarová

Toto je príbeh jednej romantickej lásky
Začala pred 46 rokmi a trvá dodnes. Dvojročné odlúčenie počas základnej vojenskej služby bolo sprevádzané takmer dennými listami medzi Českými Budějovicami a Kremnicou. Za to obdobie ich bolo takmer šesťsto. Boli to listy plné vyznania, povzbudenia i smútku, ale boli balzamom pre dve spriaznené duše počas dvojročného odlúčenia. Mladé dievča, pracujúce v kremnickej nemocnici, počas voľna, ale i dlhých nočných služieb, otvorilo svoje básnické srdce a vzniklo tak viac ako sto prekrásnych rýmovaných vyznaní lásky. O sviatku Valentína v tom čase nebolo vôbec chyrovať, pretože to bol sviatok zamilovaných na západ od našich hraníc, ale ten sviatok bol v každom liste, ktorý putoval na trase Kremnica - České Budějovice. Uvedieme aspoň niekoľko krátkych poetických vyznaní. Na úvod to bude to, ktoré vzniklo práve v období sviatku Valentína, ale pred 44 rokmi – presne 4.2.1962.
O Tebe často mávam sny -
o Tvojich rukách, ktoré mi
toľkokrát hladili tvár,
z ktorých si mi už toľko šťastia dal.
Ktoré len nežné vedia byť,
dotykom jemným túžby ukojiť,
objatím moju lásku si vziať,
stiskom ruky vedia mi všetko povedať.
Tie ruky znova by chcela priložiť si k lícu,
veď od nich je tak blízko k srdcu,
veď koľko darov už dali mi -
slovami napísanými.

A ešte jedno rýmované vyznanie súvisiace práve s prvým bozkom.
Pamätáš – bolo to včera, ba či nie,
ba či si ešte spomenieš?
Začiatok apríla – ja a ty.
Večer. V korunách stromov vietor zvoní
halúzkami mávajú nám stromy,
svetla mesta rysujú sa z temnoty.
Priateľa nášho – mesiačika skúpe lúče
cez vetvičky hrajú mi na lícach.
Vzrušením srdcia nám bijú prudšie,
aj keď túlame sa len tak v uliciach.
Domov neskoro náhlime sa,
na zajtrajší deň sa tešíme.
Srdce šťastím plesá,
keď na dobrú noc prvým bozkom sa lúčime.
Všetkým mladým prajeme, aby prežili také nádherné chvíle mladej romantickej lásky, ako sa to podarilo nám a potom veríme, že šťastné manželstvo im vydrží tak dlho ako to naše.
Manželia Gitka a Milan Barniakovci

Vycítila som, že je veselý romantik
Na začiatku februára 2003 mi prišiel malý balíček. Mala som ho položený v kuchyni na stole v domnienke, že je to nejaká knižka, ktoré som si často objednávala. Prišla švagriná a pýta sa: „Čo to máš?“ „Asi nejaké recepty,“ odpovedám. „Ako to môžeš neotvoriť?,“ pýta sa a už aj trhá obal. Nato sa začala veľmi smiať so slovami: „To sú listy, tebe musel dať niekto inzerát“. Od prekvapenia som sa musela posadiť. Švagriná čítala listy jeden za druhým, ale mne to nič nehovorilo, ešte stále som bola v šoku. Bolo ich veľa. Na druhý deň som neodolala a začala som ich čítať a triediť do troch skupín. V tej prvej, čo sa mi najviac pozdávali, bolo päť listov. Aj z nich ma však najviac zaujal len jeden. Začínal, aj končil básňou, pri jeho čítaní som sa musela smiať. Vycítila som, že pisateľ je veselý romantik. A ešte ma niečo zaujalo. Jeho fotka. Nevedela som sa na ňu vinadívať. Hľadel z nej na mňa krásny chlapec s veľkými hnedými očami. Mal na nej deväť mesiacov. Bol rozvedený a mal šesťročnú dcérku, moja mala vtedy štyri roky. Býval len pár kilometrov od nás, dokonca v dedine, odkiaľ pochádza môj otec a kde mi býva starká. Stále som na ten list myslela a čítala som ho aspoň dvadsaťkrát. Nebola som si však istá, či sa chcem zoznámiť takýmto spôsobom. Zdalo sa mi to smiešne a nemala som pocit, že by som bola odkázaná na takéto zoznámenie. Ale nakoniec som si povedala, že keď sa mi už naskytla takáto možnosť, tak ju využijem. Na Valentína som stískala v ruke jeho list a telefón a myslela na to, aké by bolo pekné v dnešný deň sa s niekým zoznámiť. S niekým, kto je sám, je mu smutno a túži po spoločnosti. No nenašla som odvahu. Tú som našla 22. februá- ra, keď boli u mňa kamarátky a presviedčali ma keď už nie pre nič iné, tak aspoň pre tú srandu. Poslala som mu sms. Hneď nato mi zavolal a rozprávali sme sa vyše hodiny. Bolo to zvláštne. Nepoznali sme sa, nikdy sme sa nevideli, ale stále sme sa mali o čom rozprávať. Bol milý, príjemný a po tom telefonáte zanechal vo mne dobrý dojem. Od toho dňa sme si každý deň posielali sms alebo telefonovali, aj preto, lebo robil v Čechách.
Keď to takto pokračovalo štyri mesiace a myslela som si, že sa už celkom dobre poznáme a rozumieme si vo všetkom, navrhla som stretnutie. Poslala som mu moju fotku a požiadala o jeho, aby sme sa pri stretnutí spoznali. Keď prišiel list s fotkou, dlho som ho prevracala v rukách, bála som sa ho otvoriť. Myslela som na to, čo ak sa mi nebude páčiť, nebude mi sympatický... Ale nikdy mi nezáležalo na kráse, tak som si povedala, nech je akýkoľvek, za každú cenu sa s ním stretnem. Veď za tie štyri mesiace vzniklo medzi nami priateľstvo na diaľku.
List som otvorila a vydýchla som si. Na fotke vyzeral dobre. Stretli sme sa na nástupišti 30. júna 2003. Vystúpila som z autobusu a hneď som ho zbadala – pobehoval po opačnej strane nástupišťa. Stála som tam nervózna a čakala, kým ma spozná. Spoznal! Prišiel ku mne a povedal: „Ahoj, ja som Marek“, pobozkal ma a dal mi krásnu červenú ružu. Vtom momente všetok strach a obavy zo mňa opadli. Odvtedy sme sa často stretávali, aj naše dve dcérky si padli do oka a rozumejú si. Po pár mesiacoch sa k nám nasťahoval a teraz už budeme oslavovať pekné tri roky, odkedy sme sa tak trochu netradične zoznámili.
Silvia Urgelová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  2. Magazín SME Ženy už v predaji
  3. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  6. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  7. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 211
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 437
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 475
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 175
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 052
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 14 561
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 362
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 11 554
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 355
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 295
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Šéf Slovalco Milan Veselý kritizuje štát za komunikáciu o celoplošnom testovaní

Firemný sektor sa informácie k celoplošnému testovaniu dozvedá na poslednú chvíľu a bez predchádzajúcej konzultácie.

Hlavnou surovinou pri výrobe hliníka je elektrická energia. Slovalco rokuje o jej nových cenách od roku 2014.

Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici bude mať novú riaditeľku

Do výberového konania sa prihlásilo sedem uchádzačov.

Ilustračné foto.

V Novej Bani budú testovať v exteriéri, pripravených je päť miest

Samospráva už má k dispozícii takmer štyri desiatky dobrovoľníkov.

Odberné miesto na nový koronavírus.

V obci osadili merače, chcú tak zvýšiť bezpečnosť

Získali dotáciu vo výške sedem tisíc eur.

Nové merače.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.

Už ste čítali?