období vzniku prvých miest v Uhorsku a mestské práva udeľoval napríklad kráľ (vznikli kráľovské mestá) alebo zemepán, ktorému daná oblasť patrila. Prvé mesto, ktoré mestské práva na terajšom Slovensku získalo, bola v roku 1238 Trnava, nasledovali Banská Štiavnica, Zvolen a ďalšie. Neskorší Svätý Kríž nad Hronom a terajší Žiar nad Hronom získal výsady len o osem rokov neskôr, ako ôsme mesto na území súčasného Slovenska. Musela to byť významná mýtna stanica, keď jej zemepán udelil výsady skôr, ako napríklad Nitre, Košiciam, Prešovu a mohli by sme ďalej vymenúvať oveľa väčšie a významnejšie mestá. Samozrejme, záležalo aj na zemepánovi, ktorý udelením určitých výsad sledoval aj zvýšenie vlastných príjmov.
Aké výsady vlastne udeľoval? Išlo o 16 zásadných výsad, podľa ktorých zostali síce Križania naďalej poddanými ostrihomského arcibiskupa, ale v skutočnosti sa stali mešťanmi, lebo získali napríklad výsadu slobodnej voľby richtára (spomedzi seba), pričom richtár mal právo súdiť menšie prečiny. Ďalej získali slobodu sťahovania tak, že prisťahovalci nemuseli tri roky platiť žiadne poplatky a na druhej strane, keď sa chcel niekto odsťahovať, musel zaplatiť poplatok 12 denárov a mohol svoj nehnuteľný a iný majetok predať ľuďom z mestečka. Nesmel však domy zbúrať.
Významnou výsadou bola slobodná dispozícia so svojím majetkom. Obmedzená bola len v prípade bezdetnosti. Veľmi významnou výsadou bola tá, ktorá zasahovala do urbanizmu. Vzniklo pravidelné námestie s 20 dvormi a 12 dvorov bolo mimo námestia. Ku každému dvoru patrili aj polia, lúky a časť lesa s pasienkom. Nemenujem tu všetky výsady, ktorými osada Santa Crucis de Susal získala charakter zemepanského mestečka. Nakoniec, v historických spisoch boli už dávno analyzované, posledne tak urobil roku 1978 historik Peter Ratkoš.
Jedna dôležitá výsada však Svätému Krížu nebola udelená. Bolo to právo konať trhy a jarmoky, ktoré udeľoval panovník. Toto právo získali Križania až v roku 1501.
Ešte niekoľko slov o listine, ktorou boli tieto práva udelené. Zemepán ponechal listinu Križanom. Tí ju starostlivo uchovávali a podľa potreby ju dávali aj novým zemepánom potvrdzovať. Listina bola veľmi dôležitým dokladom pri sporoch, keď chcel niekto poprieť ich práva. Zrejme tak, ako sa menili zemepáni, bolo potrebné listinu za určitý poplatok potvrdzovať. Išlo aj o potvrdzovanie vierohodnosti pôvodnej listiny, ktorú sa Križanom napriek veľkej starostlivosti nepodarilo zachovať do dnešných čias. Stratili sa aj potvrdzovacie listiny z ďalších rokov, a tak najstaršou zachovalou listinou je potvrdzovacia listina z 12. júna 1465. Uložená je v Štátnom archíve v Kremnici.
Pred 760 rokmi sa naše mesto zaradilo medzi prvých desať miest na území súčasného Slovenska, ktorému boli udelené určité výsady oproti iným okolitým osadám a získalo štatút mestečka. Aj z hľadiska súčasnosti sa dá tento akt považovať za úspech vtedajších obyvateľov, za úspech, ktorý zaväzuje aj našu generáciu.
