„Po minulotýždňovom stretnutí zástupcov odborovej organizácie a vedenia nemocnice dnes zamestnanci preberajú výpovede podľa Zákonníka práce, paragrafu 63, odstavca 1, písmeno b z dôvodu nadbytočnosti. Podľa kolektívnej zmluvy majú tí, ktorí v nemocnici odpracovali menej ako päť rokov, nárok na 3-mesačné odstupné. Týchto je však málo. Väčšina dostane 4-mesačné odstupné. Zamestnanci odchádzajúci do dôchodku by k tomu mali dostať mesačné odchodné. Koľko zamestnancov si dnes prevezme výpoveď nie je celkom známe, pretože niektorí sú práceneschopní, prípadne na materskej dovolenke. Niekoľko ich ostane v likvidačnej komisii, ktorá bude likvidovať mestskú príspevkovú organizáciu,“ uviedla Judita Demianová, predsedníčka odborovej organizácie. Ako ďalej povedala, pracovný pomer sa zamestnancom, ktorí podpísali výpoveď a dostanú odstupné, končí
28. februára. Ďalším plynie 3-mesačná výpovedná doba. Kedy ľudia uvidia peniaze, nie je zatiaľ jasné. V súčasnosti im chýba časť decembrovej výplaty a blíži sa výplatný termín za január. „Problémy s výplatami máme,“ potvrdila šéfka odborov. „Za december sme mali mať vyplatený priemer mesačnej mzdy, zatiaľ sa tak celkom nestalo. Ľuďom ešte stále chýbajú peniaze. Odstupné vo výške troch, respektíve štyroch platov by mali dostať spolu s februárovou výplatou v nasledujúcom výplatnom termíne, čo je podľa kolektívnej zmluvy
14. marca,“ dodala J. Demianová.
Jednou z prepustených je aj Helena Hanzová. „Kvôli robote sme sa do Želiezoviec presťahovali z dedinky pri Štúrove pred 27 rokmi. Skončila som zdravotnícku školu a v roku 1978 som tu nastúpila pracovať na chirurgické oddelenie. Nikdy v živote by mi ani v zlom sne nenapadlo, že takto skončíme. Napriek tomu dúfam, že toto ešte nie je pre nemocnicu koniec. Nádej je to posledné, čo máme.“
Rodina doktora Štefana Molnára, bývalého vedúceho lekára novorodeneckého oddelenia je postihnutá hneď dvojnásobne. O prácu prišiel on a aj jeho manželka Adriana, ktorá bola diplomovanou inštrumentalistkou. „Bol som členom výboru, ktorý sa pokúsil zachrániť nemocnicu. Do posledných januárových dní sme verili, že sa to ešte dá. Prístup vedenia mesta, poslancov a krajského lekára nebol podľa mňa adekvátny. Keby konali inak, títo ľudia by dnes nešli na nezamestnanecké, ale robili by tu až do dôchodku,“ hovorí Š. Molnár. Aj on v nemocnici odpracoval niekoľko rokov a teraz sa s ňou, ale pravdepodobne aj s mestom bude musieť rozlúčiť: „Poslali sme si žiadosti do všetkých možných nemocníc, ale zatiaľ sme nedostali odpoveď. Pravdepodobne však budeme musieť predať byt, dieťa vziať zo školy a odsťahovať sa za prácou. Rodinné hniezdo si budeme musieť budovať úplne od začiatku v inom meste. Pracoval som tu osemnásť rokov a toto je moje prvé prepustenie z práce.“
O osude zamestnancov želiezovskej nemocnice je zatiaľ rozhodnuté. Vedenie mesta sa napriek tomu snaží nájsť investorov, ktorí by mali záujem prevziať zadĺženú nemocnicu. Na minulotýždňovom zasadnutí mestského zastupiteľstva boli prednesené dve písomné ponuky domácich firiem Bioplyn a Lekáreň Tilia, ktoré za nemocnicu ponúkli sumu 35 miliónov korún. Túto stredu o ponukách budú rokovať poslanci na ďalšom zasadnutí.
Jana Némethová
