tok. Pôvodne robila zubnú techničku. Jej otec bol disident, a tak jej gymnázium študovať nedovolili. Po nežnej revolúcii sa začala angažovať v centre voľného času a tiež v cirkevnom zbore. Napokon dostala príležitosť venovať sa svojej hudobnej záľube naplno. Doplnila si potrebné vzdelanie, najskôr vysokú školu pedagogickú a potom súkromné konzervatórium. „Bolo to tvrdé, ale stálo to za to. Táto práca ma napĺňa, dáva mi zmysel života,“ hovorí.
Najstaršia dcéra Klára je štvrtáčkou na Vysokej škole múzických umení, bude z nej organistka. Ivan, spomedzi súrodencov druhý najstarší, má k muzike blízky vzťah odmalička, napriek tomu jeho mama tvrdí, „sme skôr výtvarne nadaná rodina“. Ivan začal navštevovať fakultu telesnej výchovy a športu, mladší Štefan gymnázium v Žiari nad Hronom. Najmladšia Irenka má šesť rokov a Ivan verejne vyhlasuje, že je jeho najväčším miláčikom.
Ivanov úspech v šou Slovensko hľadá SuperStar jeho mamu nesmierne teší. Ako ďaleko to v súťaži dotiahne, to odhadnúť nedokáže. „Ťažko povedať, ja som v tomto smere skromná. Som naňho dosť kritická, vidím na ňom každú chybu, rovnako ako Paľo Habera, ale radšej mu to už nehovorím, už je na to alergický, vie, že si každú maličkosť všimnem. Už prvé finálové kolo ma však prekvapilo, spolu s Petrom Cmoríkom zožal najväčší potlesk. Nechcela som do poslednej chvíle veriť, že je na tom až tak dobre. Ale naozaj spieval dobre. Ďalšie kolá však budú čoraz náročnejšie, neviem odhadnúť, ako sa mu bude dariť.“
Ivan študoval spev na základnej umeleckej škole desať rokov a popritom vystriedal aj niekoľko hudobných nástrojov. „Začal flautou, po nej prišiel klarinet, neskôr gitara aj klavír. Nič neovláda stopercentne, ale aspoň má dobré základy harmónie. Keď boli deti malé, často vystupovali, zvykli si na pódium. Myslím, že Ivanovi to veľmi pomohlo, asi naozaj nemá veľkú trému. Keď boli malí, dokázali napríklad trojhlasne spievať, to bol dar od Boha. Neskôr som im založila folkovú kapelu, nazvali ju Zvony Bells. Účinkoval v nej Ivan s obidvoma staršími súrodencami a s nimi ďalší žiaci ‚zušky‘. S kapelou dosiahli viaceré úspechy, posledným bolo ocenenie na Strunobraní, potom sa však rozpadli, pretože Ivan sa rozhodol, že už nechce robiť folk, že už je na to veľký. Mal vtedy asi sedemnásť. Založil si s kamarátmi v Kremnici rock-popovú kapelu Boston a venovali sa aj vlastnej tvorbe.“
S nárastom slávy zažívajú Štroffekovci aj jej odvrátenú tvár. „Bulvárne médiá píšu to, čo nie je pravda,“ konštatuje Ivanova mama. „Som sklamaná, nečakala som, že budú uverejňovať až také nezmysly. Myslím si, že ja to znášam horšie ako Ivan. Známi ma utešujú, hovoria, že keď sa niekto dostane mediálne do povedomia, bulváre hľadajú všetky možné dôvody, aby boli zaujímaví – či už píšu o človeku pozitívne alebo negatívne.“ V každom prípade sa klub Ivanových fanúšičiek rozrastá. Priateľku momentálne nemá, ani v minulosti ich vraj nebolo veľa, jeho mama však tvrdí, že keď nejaký vzťah má, neberie ho ľahkovážne.
