Štyri dni predtým primátor Štefan Mišák a prednosta MsÚ Štefan Jurák navštívili nocľaháreň, kde za prítomnosti riaditeľa JPK Ondreja Garaja a vedúceho projektu sociálnej a humanitnej pomoci združenia Dušana Petra sa bezdomovci poďakovali vedeniu mesta za poskytnuté priestory. Vyjadrenie vďaky nieslo v sebe aj otáznik, čo bude ďalej. Ľudia bez domova k tomu využili symboliku prezimujúcich vtákov. Kŕmidlá vyrobené na základe nápadu jedného z nocľažníkov, Milana Plánočku, boli vystavené pred nocľahárňou spolu so starými kuframi a transparentmi s naliehavou otázkou: „My pomáhame vtáčikom, kto pomôže nám?“ Kufre boli popísané veľkými nápismi, označujúcimi predchádzajúce útočiská bezdomovcov: kotolňa, cintorín, kanál, železničná stanica, lavička.
Zapoja sa
do aktivačných prác?
D. Peter ozrejmil viacúčelovosť vtáčich kŕmidiel, ktoré by rád videl rozvešané po levických parkoch. Ak návštevníci mesta zbadajú, že v meste je postarané o vtáky, bude im zrejmé, že potrebná starostlivosť je venovaná aj sociálne odkázaným a ľuďom bez domova. Zároveň to bola aj ponuka. Nocľažníci by z odpadového materiálu, tak ako doteraz, vyrábali pre mesto vtáčie búdky a starali sa o ne v rámci aktivačných prác. „V nových priestoroch na bývalej strelnici by tieto aktivity mohli pokračovať,“ súhlasil primátor. Podotkol, že najväčší problém v súčasnosti vidí v poskytnutí stáleho objektu pre bezdomovcov, lebo aj voľakedajšie výcvikové stredisko mesto plánuje odpredať. Napriek tomu plánuje zakúpiť chýbajúcu mobilnú kotolňu. Združenie JPK by s ubytovaním pre núdznych mohlo disponovať minimálne polroka a dovtedy by sa vyriešila otázka poskytnutia trvalého objektu na Bottovej alebo Vojenskej ulici.
Nocľaháreň už
pod patronátom mesta
Mestom ponúknuté priestory nespĺňali predstavy združenia o ubytovaní ich klientov, a preto túto možnosť odmietlo. Nielen z dôvodu, že objekt sa nachádza mimo mesta a ubytovaní by boli dezintegrovaní, ale aj preto, že opäť nejde o definitívne riešenie. Preto sa predstavitelia mesta rozhodli, že od 15. februára bude doterajšia núdzová nocľaháreň na Poľnej pod patronátom mesta. Podľa vyjadrenia Štefana Juráka najmenej do konca februára a možno aj dlhšie. Dvaja ľudia bez domova, ktorí predtým v rámci aktivačných prác odpratávali sneh, sa podieľajú na chode a zabezpečujú čistotu nocľahárne. Aj pravidlá sú oproti pôvodným trochu zmenené. Mesto - na rozdiel od JPK - trvá na tom, že opití nemajú do nocľahárne prístup. „Treba sa rozhodnúť, alkohol alebo ubytovanie,“ prízvukuje prednosta. Dušan Peter má iný názor: „V núdzových situáciách ide o človeka, triezveho, či opitého. Ak zamrzne na ulici, kto si to zoberie na zodpovednosť?“
Nechcú byť kontrolovaní
Prísne sa posudzujú aj uvádzané osobné údaje ubytovaných, lebo neraz neboli pravdivé, čím znemožňovali presnú evidenciu nocľažníkov. Ostatné beží po starom: nocľaháreň je otvorená od 17. do 7. hodiny nasledujúceho dňa, k dispozícii je niekoľko miestností, toalety, umývadlá s teplou vodou, výdatná večera. Novinkou je aj dohľad mestskej polície. „Žiaľ, našli sa aj takí, čo radšej opustili nocľaháreň, než by mali mať pocit, že sú kontrolovaní,“ konštatuje Š. Jurák.
Na skusy pôjdu do Bystrice
Pri „ďakovačke“ bezdomovcov mestu padla otázka, čo ďalej. Aj o tom je rozhodnuté. Ešte tento mesiac zástupcovia mesta s riaditeľkou Územného spolku SČK v Leviciach Oľgou Szalmovou navštívia nocľaháreň v Banskej Bystrici, aby sa oboznámili s jej fungovaním. Následne mesto pripraví projekt a tak, ako to ponúkalo združeniu JPK, premení jeden z objektov bývalej vojenskej strelnice na núdzové ubytovanie pre ľudí bez domova. Bude o čosi sparťanskejšie ako súčasné a nebude ani zadarmo. Ubytovaní si ho z aktivačných činností budú symbolicky platiť, čím budú vedení k pracovným návykom. A má slúžiť celoročne.
Z partnerov konkurenti?
Ak obdobné sociálne centrum zriadi aj JPK, môže sa stať, že bude dochádzať k migrácii bezdomovcov medzi oboma zariadeniami, budú si vyberať pre nich vhodnejšie. Doterajší partneri si potom možno začnú konkurovať, z čoho by v konečnom dôsledku mohli profitovať ubytovaní. Vedomie, že existuje možnosť slobodného výberu, prinesie niektorým snáď aj pocit príslušnosti k jednému z miest. Ten ľudia bez trvalej strechy nad hlavou nemajú, nevedia alebo ani nechcú mať. Môže sa to zmeniť natoľko, že stálu adresu si začnú hľadať sami.
Katarína Lalíková
