Zároveň sú podľa nich aj v rozpore s Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja SR, Stratégiou trvalo udržateľného rozvoja mesta Kremnica do roku 2010 ako i s ďalšími právnymi normami SR a EÚ.
Uvádza sa to v pripomienkach k zámeru ťažby, ktoré OZ zaslalo Ministerstvu životného prostredia (MŽP) SR. „Prekvapila nás obsahová nevyváženosť zámeru na úkor vážnych hrozieb na hospodársky rozvoj, zdravie obyvateľstva či kvalitu života, ako aj absencia jednoznačného definovania variantov s uvedením predpokladaných vstupov, výstupov, vplyvov a opatrení,” povedala Zuzana Balážová z občianskeho združenia Kremnica nad zlato. Zámer obsahuje nedostatočné informácie, čo podľa Balážovej poskytuje len obmedzený priestor pre formulovanie konštruktívneho stanoviska pre určenie rozsahu hodnotenia pre Správu o hodnotení vplyvov na životné prostredie.
OZ Kremnica nad zlato považuje za úmyselné zavádzanie verejnosti spochybňovanie potenciálu rozvoja cestovného ruchu ako aj tvrdenie investorov, že v prípade realizácie zámeru pôjde len „o obnovenie činnosti, ktorá sa na území ešte donedávna vykonávala”.
V Kremnici sa doteraz ťažilo zlato predovšetkým pod povrchom, uviedla Balážová. V rokoch 1901-1970 sa vyťažilo sedem ton zlata, pričom zámer kyanidovej povrchovej ťažby predpokladá v priebehu 10-tich rokov vyťaženie 28-30 ton zlata, čo je 28 - 30-krát väčšia intenzita ťažby. Balážová tiež odmietla tvrdenie, že zámer nemá cezhraničný vplyv. V prípade ekologickej havárie bude okrem celého povodia Hrona reálne ohrozená prinajmenšom Maďarská republika. Občianske združenie odporučilo MŽP SR zapojiť do posudzovania nezávislých odborníkov a špecialistov, najmä na hodnotenie zdravotných rizík a priemyselných havárií, s využitím najnovších a najobjektívnejších metód.
