Umelecká historička, pedagogička

arskej oblasti. Vtedajší podnikatelia boli často štedrými podporovateľmi tejto tvorby a tak tu vznikli jedinečné architektonické diela, ale súbežne aj výtvarné diela ako nástenné a tabuľové maľby, kamenné a drevené plastiky. Na vysokej úrovni boli umelecké remeslá. Keď hovoríme o stredoslovenských banských mestách v našom regióne, obyčajne myslíme Kremnicu, Banskú Štiavnicu, prípadne ešte Novú Baňu. Skutočnosťou je, že sem treba priradiť aj menšie mestá a dediny, ktoré plošne do tejto oblasti patria. Typickým príkladom je napríklad Banská Belá, ale iste aj Vyhne, Hronský Beňadik, Ilija a ďalšie.
Tradícia umeleckej tvorby sa preniesla aj do čias, ktoré si ešte mnohí z nás pamätajú. Ide o diela Gwerka, Augustu, Kollára, Remeňa a ďalších umelcov, ktorí buď z tohto regiónu pochádzajú alebo v ňom tvorili.
Magistra Mária Čelková pracuje viac ako tridsať rokov v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici ako umelecká historička. Také isté obdobie sa venuje histórii týchto umeleckých diel, veľmi dôležitej identifikácii a hľadaniu autorov, ale aj sprístupňovaniu týchto diel verejnosti. Nie menej dôležitou úlohou je ochrana diel pred vplyvmi času a poveternostnými podmienkami. Veľmi náročná je akvizičná – zberateľská činnosť a zabezpečenie reštaurovania vzácnych diel starého umenia.
V rokoch 1977 až 1991 pripravovala ako jediná umelecká historička v múzeu libreto, scenár, ale aj konkrétnu realizáciu stálej banskoštiavnickej galérie na Námestí Sv. Trojice, ktorá bola sprístupnená v septembri 1992 a dostala meno po významnom slovenskom maliarovi Jozefovi Kollárovi, rodákovi a obdivovateľovi Banskej Štiavnice. Usporiadať a pripraviť na výstavu 240 významných exponátov z obdobia neskorej gotiky, renesancie, baroka a umenia z 19. a 20. storočia z Banskej Štiavnice a celého regiónu, je mimoriadne náročná a záslužná činnosť. Spolu s tým bola vydaná aj príručka – sprievodca touto výstavou z pera Márie Čelkovej. O zriadenie „obrazárne“ sa mesto Banská Štiavnica usilovalo už v roku 1843, z rôznych príčin sa to však nepodarilo zrealizovať. Aj preto možno vznik tejto galérie veľmi pozitívne hodnotiť, bolo to splnenie túžob domácich umelcov, ale najmä splnenia sna Čelkovej. Musíme zdôrazniť, že nie je veľa miest na Slovensku, ktoré majú takúto galériu a zvlášť treba vyzdvihnúť jej umeleckú úroveň. V tom istom období pripravila a realizovala rad vynikajúcich expozícií, spomenieme len tie najvýznamnejšie: Banícke umenie, Kovospracujúce remeslá Banskej Štiavnice, Z dejín medovnikárstva a voskárstva, Portréty Hlavného komornogrófskeho úradu. Veľmi priaznivý ohlas mali jubilejné výstavy Augustu, Kollára, Gwerka a ďalších. Dodnes pripravila Mária Čelková 160 výstav doma i v zahraničí. Prínosom pre slovenské múzejníctvo je aj realizácia piatich stálych expozícií. Zo zahraničných výstav sú najzaujímavejšie Strelecké terče v Ríme, Cisárske návštevy Habsburgovcov vo Viedni, Skvosty Banskej Štiavnice v Šoproni a ďalšie.
Profesia umelecký historik má vedecký charakter a ten je aj hlavnou náplňou Márie Čelkovej. Vo svojej vedecko-výskumnej práci sa zaoberá najmä baníckym umením na Slovensku, umeleckými remeslami, cisárskymi návštevami, ale aj neprofesionálnym insitným umením Banskej Štiavnice, často označovaným ako naivné umenie. Významným výsledkom tejto bádateľskej činnosti je osvetová práca a publikačná činnosť. Čelkovej vyšlo 20 kníh a katalógov a okolo 300 odborných štúdií a popularizačných článkov. Pedagogickú činnosť reprezentuje odovzdávaním svojich skúseností študentom nielen strednej priemyselnej školy a gymnázia, ale aj Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Sama charakterizuje svoju profesiu nasledovne: „Baníctvo, jeho rôznorodé podoby a ťažká práca našich predkov, ma chytilo za srdce a drží ma doposiaľ. História odkrýva svoje tajomstvá tomu, kto je usilovný, pracovitý, systematický, dôsledný, trpezlivý, pracuje na sebe, nedá sa znechutiť a dokončí výskum. Je to beh na dlhé trate a nie všetko sa podarí odhaliť. Ale aj tajomstvá majú svoje čaro.“
Veľa umeleckých predmetov, ktoré vznikli v našom baníckom regióne, sa nezachovalo, jednoducho sa pri rôznych povstaniach a vojnách zničili alebo roztratili po svete. Preto môžeme vysoko hodnotiť už len nápad realizovať výstavu Skvosty Banskej Štiavnice zo zahraničných múzeí, ktorá sa uskutočnila v minulom roku. Na miesta vzniku sa vrátili, a tu sa po rokoch stretli, exponáty z Maďarska, Čiech, ale aj Banskej Bystrice, Kremnice a farských úradov. Aj túto prezentáciu pripravila Mária Čelková.