Vírus bol po prvýkrát izolovaný u vtákov v Južnej Afrike v roku 1961. Cirkuluje medzi vtákmi v celom svete. Ochorenie sa medzi nimi ľahko prenáša a môže spôsobiť ich úmrtie, najmä domácich vtákov, napr. sliepok.
Vírus sa obvykle neprenáša na ľudí. Jednako však bol v roku 1997, počas epidémie vtáčej chrípky u hydiny v Hong Kongu, preukázaný prvý prípad priameho prenosu vírusu vtáčej chrípky A (H5N1) z vtákov na ľudí; vírus zapríčinil závažne respiračné ochorenia u 18 osôb, z ktorých 6 umrelo. Odvtedy boli zaznamenané aj ďalšie prípady infekcie vírusom vtáčej chrípky A (H5N1) u ľudí.
Infikované vtáky vylučujú vírus v slinách, nosových sekrétoch a fekáliách. Vnímavé vtáky sa infikujú pri kontakte s kontaminovanými výlučkami. Väčšina prípadov infekcie vírusom vtáčej chrípky typu A (H5N1) u ľudí vznikla ako následok kontaktu s infikovanou hydinou alebo kontaminovanými povrchmi (napr. povrch vajec), výlučkami z chorých zvierat a odpadmi.
Infekcia vírusom vtáčej chrípky typu A (H5N1) môže u ľudí spôsobiť závažné ochorenie až smrť. V súčasnej dobe nie je dostupná žiadna vakcína proti ochoreniu. Vírusy sú vnímavé voči oseltamaviru (komerčne známy ako Tamiflu) a zanamaviru (známy ako Relenza), avšak účinnosť týchto liekov v liečbe infekcie vírusom vtáčej chrípky nie je známa. Preto je veľmi dôležité v prípade, že objavíte uhynutého divo žijúceho vodného alebo exotického vtáka, nedotýkať sa ho a o náleze informovať Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu v Žiari nad Hronom, Ul. SNP 120, č. tel.: 045/6733192 alebo na nočnej pohotovostnej linke 0907/211626. Pracovníci RVPS vykonajú ďalšie opatrenia vrátane laboratórneho vyšetrenia na prítomnosť vírusu vtáčej chrípky.
Úplne nevyhnutné je dodržiavať zásady osobnej hygieny, pretože miestom vstupu vírusu do ľudského organizmu človeka sú ústa, nos a očné spojovky. Priamy kontakt s chorými resp. uhynutými zvieratami pri nedodržaní zásad osobnej hygieny je najčastejším spôsobom prenosu ochorenia.
Čas od infikovania po objavenie sa prvých príznakov ochorenia (t.j. inkubačný čas) je priemerne 7 dní, maximálne 10 dní.
K výskytu ochorenia u ľudí môže dôjsť aj po kontakte s infikovanou hydinou v cudzine, keď sa ochorenie prejaví po príchode infikovanej osoby na Slovensko v inkubačnom čase ochorenia, po zavlečení nákazy do chovov hydiny, vtáctva, alebo iných hospodárskych zvierat divoko žijúcim vtáctvom, resp. iným spôsobom.
Vírusmi vtáčej chrípky sú najviac ohrození cestujúci do oblastí a prichádzajúci z oblastí s výskytom vtáčej chrípky, zamestnanci v hydinárskom priemysle, v živočíšnej výrobe, najmä v chovoch a v spracovaní hydiny, veterinárni lekári, zabezpečujúci starostlivosť v chovoch hydiny, resp. iných hospodárskych zvierat, zdravotnícki pracovníci zabezpečujúci izoláciu a liečbu chorých, pracovníci virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s chrípkovými vírusmi, epidemiológovia úradov verejného zdravotníctva zabezpečujúci protiepidemické opatrenia v ohniskách vtáčej chrípky, osoby v úzkom kontakte s chorým, chovatelia vtáctva a poľovníci.
Za podozrenie na ochorenie spôsobené vírusom vtáčej chrípky sa považuje každé ochorenie s horúčkou 38 stupňov Celzia a viac, s kašľom, bolesťami hrdla alebo ťažkosťami s dýchaním, ak bola chorá osoba v predchádzajúcich 10 dňoch v oblasti s výskytom vtáčej chrípky, alebo manipulovala s chorými alebo uhynutými zvieratami.
Za potvrdené sa považuje každé ochorenie osoby, ktorá spĺňa kritériá podozrenia na ochorenie a súčasne má pozitívny minimálne jeden z nasledovných laboratórnych testov: izolácia (identifikácia) vírusu vtáčej chrípky, pozitívna reťazová reakcia polymerázy (PCR) na vírus vtáčej chrípky, pozitivita sérologických testov (štvornásobný vzostup protilátok proti vírusu vtáčej chrípky v akútnom a rekonvalescentnom sére) príp. iných testov na detekciu antigénov vírusu chrípky.
Nepodceňujte riziko ochorenia na vtáčiu chrípku, dbajte na preventívne opatrenia, dodržiavajte osobnú hygienu, dbajte aj na prevenciu ochorenia detí, upozornite ich, že nesmú chytať uhynuté vtáky.
Informácie týkajúce sa vtáčej chrípky je možné získať od pracovníkov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Žiari nad Hronom v pracovnom čase na telefónnom čísle 045/6723279 a na e-mailovej adrese kostanova@ruvzzh.sk, po celý deň na čísle 0910/428253.
Informácie môžete získať aj prostredníctvom celoštátnej Zelenej linky Štátnej veterinárnej a potravinovej správy: 02/602 57 215, 0905/531 049, 05 654 26 320, prípadne na celoštátnej bezplatnej linke 0800/127127 a na stránke www.svssr.sk.
Denne pribúdajú uhynuté vtáky
Jediným pracoviskom na Slovensku, v ktorom disponujú metódami a technikou na zistenie vtáčej chrípky je Štátny veterinárny ústav vo Zvolene. Od začiatku roku tu preskúmali takmer 80 uhynutých vtákov, denne však pribúdajú ďalšie. Každého vtáka testujú dvakrát. Prvý, orientačný test, urobia do 24 hodín. Druhý, ktorý je povinný, aj keď prvý test skončil negatívne, trvá päť až sedem dní. V tomto ústave budú robiť aj testy v prípade podozrenia ochorenia na vtáčiu chrípku u ľudí.
Autor: RÚVZ Žiar nad Hronom