Najviac, takmer 4-tisíc, je ich v žiarskom okrese, najmenej, vyše 1500, v banskoštiavnickom. Ako nás informoval Michal Hasara, riaditeľ odboru služieb zamestnanosti Úradu práce v Banskej Štiavnici, za minulý rok umiestnili na trhu práce viac ako 4-tisíc nezamestnaných. V priemere je to 350 ľudí mesačne. „Sú to rôzne profesie, v závislosti od jednotlivých regiónov, ale väčšinou sú to strojárske profesie alebo úradnícke pozície v administratíve,“ hovorí. „Samozrejme, nemáme len odliv, ale aj príliv nezamestnaných. Najhoršie sú zimné mesiace, od novembra do januára. V lete nezamestnanosť vždy klesne, pretože veľa ľudí sa uplatňuje v sezónnych prácach v poľnohospodárstve a lesníctve a časť pravidelne chodí aj na zahraničné brigády. Ľudia začínajú odchádzať za prácou už teraz. Podľa predbežnej štatistiky sme v našich regiónoch v polovici februára znova zaznamenali pokles.“
Napriek tomu si nezamestnaní myslia, že úrad práce pre nich robí málo. „Som nezamestnaný päť rokov a doteraz mi nič nenašli. Nestojí to za nič,“ mávol rukou pán v stredných rokoch, ktorého sme oslovili na Úrade práce v Žiari nad Hronom. Pani Mária má štyri roky do dôchodku. Robiť by chcela, ale nikto nechce ju. „Neverím, že si niečo nájdem. Skúšala som, chodila, kde sa dalo, ale viackrát mi povedali na rovinu: kde by vás chceli také staré?! Takto by s nami nemali jednať,“ mieni. Jej slová potvrdzuje aj ďalšia pani. „Už dlho som nezamestnaná a ani úrad práce mi zatiaľ nič neponúkol. Ale oni za to nemôžu, nemajú čo ponúknuť, jednoducho tu práca nie je. Sledujem pracovné ponuky, ktoré sú vyvesené na tabuli na chodbe, ale nie je to nič pre mňa. Ženy v strednom a staršom veku to majú ťažké. Neviem, pre koho sú zákony o nezamestnanosti, ale pre nezamestnaných určite nie. Keby tu nefungoval študentský servis, bolo by to ľahšie. Tiež som niekoľkokrát robila prostredníctvom tohto servisu, ale ako nezamestnaná si môžem privyrobiť len 64 hodín. Je to lacná pracovná sila. Ešte horšie sa takto človek cíti doma, ako keď je lacnou pracovnou silou v zahraničí. Ale je rád, že môže prežiť a že nie je doma. Keby tu tento servis nebol, zamestnávateľom by nezostávalo nič iné, len vziať niekoho z úradu práce.“ Napriek skepse nestratila vieru, že ešte bude normálne pracovať, ako však s iróniou dodáva, „ale tu v Žiari určite nie.“
Z 35-ročného Miroslava, ktorého stretávame na úrade práce, žiari dobrá nálada. „Ja som evidovaný len dva týždne a práve sa idem odhlásiť, mám robotu. Robím v Doprastave. V zime nás takto na dva-tri týždne pošlú domov a potom nás zavolajú späť. Či sa mi oplatí hlásiť sa na úrade? Mne nie, ale podniku áno, my máme len behačky po úradoch,“ okomentuje.
