ža, pridŕžajúc ho popod pazuchy. Na tom by ešte nebolo nič zvláštne, keby muža nenechali ležať uprostred chodníka medzi bytovými blokmi. Vrátili sa na začiatok chodníka, zdvihli dve barly, odniesli ich k ležiacemu mužovi na zemi a odišli. Muž, podľa výzoru zrejme bezdomovec, nás počastoval všetkými najoplzlejšími prívlastkami, keď sme vytiahli fotoaparát, pozviechať zo zeme sa však nesnažil.
„Zásah bol na podnet istej panej, ktorá nám volala osem minút po dvanástej hodine,“ informoval nás hovorca mestskej polície Ivan Šimič. „Uviedla, že na strednom deliacom páse hlavnej cesty leží muž a odmieta pomoc. Keď ho naši muži zdvihli a odnášali preč, neustále sa im vzpieral. Chceli ho odniesť na lavičku vedľa Akadémie vied, ale nevedeli si s ním dať rady, tak ho nechali na chodníku a odišli. Nedalo sa s ním vôbec komunikovať, akurát im povedal, aby ho nechali na pokoji, že už chce dožiť svoj boží život. Nechať ho na ceste ho naozaj nemohli, veď ho mohlo zraziť auto a niekto by mal kvôli nemu problémy do konca života.“ Muž s policajtmi naozaj bojoval, to môžeme potvrdiť. Keď sa podľa hovorcu vrátili neskôr na inkriminované miesto, už tam nebol, sám sa „doplazil“ na lavičku, na ktorú ho pôvodne chceli odniesť.
Na území Žiaru nad Hronom žije podľa hovorcu okolo pätnásť bezdomovcov. „Je pre nás záhadou, kde sa zdržiavajú v noci, pretože túto zimu sa nik na prespávajúcich bezdomovcov kade-tade nesťažoval,“ hovorí. „Časť ich žije v provizórnych chalúpkach na Majeri, o tých vieme, ale kde sa stratili ostatní, to netušíme. Samozrejme, je tu aj azylový dom, no nie všetci dokážu dodržiavať tvrdé podmienky, ako je návrat do určitej hodiny či abstinencia.“
