Aj v súčasnosti by sme mohli hovoriť o Kremnici ako o meste, v ktorom by sa mala realizovať aktívna banícka činnosť. Lenže tentokrát to nebude ťažba s krompáčikom a lampášikom, ale ťažiť sa bude modernejším spôsobom.
Zámer „Zlatý projekt Kremnica“ je projekt orientovaný na možnú obnovu povrchovej ťažby zlata a striebra v Kremnici. Túto požiadavku predložila spoločnosť Tournigan Gold Corporation so sídlom vo Vancouer v Kanade prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Kremnica Gold, a. s., s pobočkou v Banskej Bystrici. Spoločnosť Tournigan Gold je kanadská spoločnosť, ktorá sa špecializuje na rozvoj a fungovanie projektov ťažby zlata a iných vzácnych kovov v Európe, na Slovensku a v Írsku.
Projekt vyzerá veľmi sľubne z hľadiska pracovných príležitostí. Na druhej strane celý zámer môže viesť k ohrozeniu životného prostredia a zníženiu kvality bývania obyvateľstva. Cieľom obidvoch firiem je vyťažiť a spracovať počas 10 rokov 30 mil. ton horniny a následne tak získať približne 28 t zlata a 222 t striebra. Známe kremnické prepadlisko Šturec, kde sa ťažba má konať, sa bude postupne zväčšovať do hĺbky 250 metrov pod súčasným povrchom. Ťažba zlata a jeho spracovanie sa netýka len ložiska Šturec, ale má zasiahnuť aj okolité obce, ktorými sú Kremnické Bane, Kunešov, Lúčky, Kopernica, Bartošova Lehôtka, Stará Kremnička a Lutila.
Predchádzajúca banská činnosť spôsobila, že podložie mesta je poddolované a pripomína ementálsky syr. Následky boli také negatívne, že sa dokonca musel rozobrať miestny farský kostol, časť opevnenia a niekoľko ďalších stavieb. Negatívne vplyvy pretrvávajú aj dodnes v podobe statických porúch na niekoľkých domoch v Kremnických Baniach a prepadávania sa terénu na hlavnom kremnickom námestí.
Počas ťažby má vzniknúť ročne cca 3 mil. ton hlušiny, čo znamená, že za 10 rokov má vyrásť zhruba 30 mil. t hlušiny. Aby som vám toto číslo trochu priblížila, ponúkam vám takmer rovnaký prípad známej „červenej“ skládky v Žiari nad Hronom, odlišnej len tým, že táto skládka obsahuje 9 mil. ton kalu, čo je v porovnaní s pripravovanou skládkou trojnásobne menšie číslo.
Zvyšná rozomletá ruda sa bude ďalej spracovávať. Na tento proces sa má použiť vysoko jedovatá látka, kyanid sodný. Toto je jeden z problémov, pre ktorý sa organizuje protest proti ťažbe kovov. Je natoľko nebezpečný, že napr. 0,03 mg kyanidu sodného rozpusteného v 1 litri vody dokáže zabiť rybu, 50 mg zabije dieťa. Na získanie 1 g zlata je potrebné použiť 0,5 g kyanidu sodného, na získanie 1 g striebra zas 1 g kyanidu. To znamená, že na spracovanie 28 t zlata a 222 t striebra bude nutné použiť minimálne 236 ton kyanidu. Kyanid sa neutralizuje buď chlórom (látka známa ako prudko účinkujúci jed používaný pri vojenských operáciách), alebo chlórňanom sodným, ktorý je zas silná žieravina. Okrem zdevastovania mesta Kremnice a jeho okolia, to má aj iné dopady, ako zvýšenie hlučnosti, prašnosti ( kremičitanový prach známy ako pôvodca baníckej choroby), pravdepodobne vybudovanie novej asfaltovej cesty, na lepší dopravný kontakt medzi miestom ťažby a odkaliskom, zosuvy pôdy či znehodnotenie podzemných a termálnych vôd, ktoré sú základom letného cestovného ruchu.
Vzhľadom na vážnosť situácie primátor mesta Miroslav Nárožný zvolal koncom januára stretnutie starostov dotknutých obcí, poslancov Mestského zastupiteľstva v Kremnici, predstaviteľov rozhodujúcich podnikov na území mesta (napr. ELBA, Kremnická banská spoločnosť, Mincovňa v Kremnici,...) a zástupcov mimovládnych organizácií (napr. združenie SOS, združenie Kalvária, Kremnica nad zlato,...). Všetci prítomní sa uzniesli na fakte, že nebudú iniciovať spísanie petičnej akcie, ale budú vyzývať ľudí, aby svoje stanoviská zasielali priamo na Ministerstvo životného prostredia SR.
A aké teda boli názory občanov Kremnice? Aby som na túto otázku našla odpoveď, vybrala som sa do ulíc pozisťovať situáciu. Stanoviská, ktoré jednotlivci zaujali, boli aj kladné aj záporné. No jednoznačne prevládali nesúhlasy. Viacerí sa vo svojom zdôvodnení, prečo sú proti ťažbe, odvolávali na bohatstvo, ktorým sa takéto malé mesto môže pýšiť. Krásne zelené prostredie, ale i pamiatky, ktorých je tu viac než dosť. Táto činnosť by priniesla len negatíva, ako napríklad nepriaznivý zásah do prírody nebezpečným kyanidom, ohrozenie už spomínanej kultúry a tým aj súvisiaceho cestovného ruchu. Dokonca ani matka dvoch detí nesúhlasí s chystaným projektom. A to z jediného, a matkám určite najbližšieho, dôvodu. Sú to jej deti, pre ktoré chce, aby mali prostredie, v ktorom sa dá žiť a existovať. Nikto si určite nepredstavoval, že raz by mal žiť v meste, ktoré by sa svojím vzhľadom podobalo na mesačnú krajinu.
Svoje otázky som zamerala nielen na staršiu generáciu, ale aj na mladšiu. Veď práve ona je naša budúcnosť. Svoje stanovisko k celej problematike vyjadril aj mladý, 19-ročný muž. Pravdupovediac, na začiatku mal pozitívny vzťah k ťažbe zlata. Keďže ho celá vec zaujala, vyhľadal si viac informácií na internetovej stránke a napokon svoje postavenie zmenil. Zistil, že jedna z alternatív úložiska hlušiny má byť vybudovaná pri jazere Slobodné. A hlavne to sa mu nepáči. S týmto jazerom sa spájajú jeho osobné zážitky, na ktoré tak ľahko nezabudne. Nuž a nevie si predstaviť, že by práve jeho obľúbené miesto malo byť takýmto spôsobom zničené...
Existuje viacero prípadov ľudí, ktorí využili možnosť presťahovať sa do Kremnice, resp. do jej okolia kvôli lepšiemu, zdravšiemu vzduchu. A teraz by mali dýchať zamorený vzduch a v blízkosti ich domu by malo byť vybudované odkalisko. Nie je to irónia?!
Samozrejme, našli sa aj občania, ktorí súhlasia s ťažbou zlata. Svoj názor si povedal aj kremnický bezdomovec. Aj on patrí do malej skupinky ľudí, ktorí súhlasia s aktuálnym problémom. Vyhlásil, že hluk, ktorý by mali spôsobiť autá prevážajúce získaný produkt, neurobia taký veľký hukot a rachot, ako autá premávajúce sa po Kremnici dennodenne. A čo sa týka životného prostredia, odvolal sa na šíriaci sa zápach z kremnickej mincovne...
Názory šíriace sa z úst ľudí sú rôzne, tak ako samotní občania. Svoje oficiálne stanovisko schválilo aj zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Kremnici. Definitívny rozsudok zohľadňoval predovšetkým názor verejnosti a jeho verdikt vyjadroval nesúhlasné stanovisko s predloženým zámerom. Svoje rozhodnutie odôvodnili nasledujúcimi bodmi:
•Realizáciou uvedeného projektu sa v meste zníži kvalita ŽP a života obyvateľstva i návštevníkov mesta
•Zvýšená dopravná záťaž v meste a následné zhoršenie bezpečnosti na komunikáciách
•V meste sa zriadilo viacero dobrých a kvalitných služieb - hotely, reštaurácie, uskutočňujú sa tu významné kultúrne i športové akcie s celosvetovým i medzinárodným významom. Celoročnou povrchovou ťažbou by sa znížila klientela pre podnikateľov v cestovnom ruchu
•Mesto Kremnica sa snaží o zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (pamiatkovo chránené územia, „Územie banských diel v okolí Kremnica“,...), čo by pri realizácii zámeru neprichádzalo do úvahy
•Veľké obavy sú z trhacích prác a možnej straty termálnej vody (základ cestovného ruchu v lete)
•Neodporúča sa realizovať z lesníckeho a krajinského hľadiska
•Najväčšia hrozba je kyanizácia (ekologická záťaž pre široké okolie)
•Slovensko je krásna krajina, ktorá môže poskytnúť ľuďom veľa možností v rámci cestovného ruchu a malá na to, aby sa stala centrom odpadu
•Realizáciou zámeru by boli ohrozené práva občanov, ktoré vyplývajú z ústavy SR
