Najväčší nápor na záložne je pred podporami

„Berieme len novšiu elektroniku a zlato,“ hovorí pracovníčka jednej zo záložní v Žiari nad Hronom. Za staré televízory, pračky, chladničky a podobne, už niekoľko rokov nedostanete v žiadnej záložni ani korunu. Ak si totiž zákazník pre svoje veci nepríde v stanovenej lehote, záložňa ich musí predať. „Starú elektroniku už nikto nekúpi,“ dodáva pracovníčka. Jej slová potvrdzuje aj pohľad do regálov. Takmer nový videoprehrávač za osem tisíc, hi-fi veža aj s reproduktormi za deväť tisícok.... Nechali ich tu prevažne ľudia, ktorí sú len občasnými návštevníkmi záložne. „Stáli klienti chodievajú založiť veci pár dní pred tým, ako dostanú sociálne dávky a potom si ich prídu vyplatiť a zobrať,“ hovorí pracovníčka. Takýto kolobeh je pre nich už samozrejmosťou. Počas ostatných dní v mesiaci sa tu vraj zastaví len málo ľudí. Napriek tomu, že bol predposledný deň februára, zastihli sme v záložni manželský pár. „Príďte na budúci týždeň,“ radí pracovníčka záložne manželom odchádzajúcim od okienka. Či si prišli niečo kúpiť, alebo založiť, to sme sa nedozvedeli. Zhovorčivejší bol Marek Oláh, ktorý hľadal v záložni hi-fi vežu. Jeho ochota však nesiahala ďalej, ako po prezradenie svojho mena. Odfotiť sa nám nedovolil. „Chcel som kúpiť niečo lacnejšie, ale nemali nič podľa mojich predstáv,“ vysvetľoval cieľ svojej návštevy. Do záložne chodí častejšie a vraj aj vtedy, keď mu chýbajú peniaze. „V najväčšej núdzi založím DVD alebo televízor. Keď mám peniaze, tak si po veci prídem,“ dodáva. „Kým je televízor v záložni, nechýba mi, mám ešte jeden,“ smeje sa nad všetečnou otázkou, ako dokáže prežiť bez tohto zdroja informácií.