Je zbytočné hovoriť o tom, aký obrovský výkonnostný pokrok musel nastať u chlapcov, aby sa „ošlahaní“ skúsenosťami len z druhej žiackej ligy, dokázali zapojiť do zápolenia so súpermi, ktorí mali za sebou prvú žiacku ligu, sú podstatne viacej na ľade a nemožno zabudnúť ani na fakt, že všetky tímy prvej dorasteneckej ligy majú svoju hráčsku základňu sústredenú v športových triedach na jednotlivých školách. Ak má budúcnosť žiarskeho hokeja niekedy stáť aj na vlastných odchovancoch, je nutné, aby títo hráči vyrastali v kvalitnej súťaži. Druhá dorastenecká liga neprináša dostatočne kvalitné zápasy, samotných zápasov je málo, a to už ani nehovoríme o problémoch daných celkov so zimnými štadiónmi. Prvá liga je už na úplne inej úrovni. Pre porovnanie, naši chlapci nastupujú proti hráčom, ktorí budú možno za pár rokov v kádroch extraligových tímov. Veď v súťaži je aj Žilina, Topoľčany, či Banská Bystrica, takisto rezervné mužstvá Zvolena a Nitry. V športovej terminológii sa zvykne vravieť, že druhý rok pôsobenia v novej súťaži býva pre mužstvo najťažší. Totiž, u každého nováčika vládne postupová eufória, takže prvý ročník väčšinou zvláda aj na základe vnútornej sily, ktorú si tím, postupujúci z nižšej súťaže, dokáže vytvoriť. Avšak v druhom ročníku už eufória opadne a potom sa zvyknú dostaviť veci ako „platenie nováčikovskej dane“, prílišné uspokojenie, strata motivácie atď. V sezóne 2004/2005 sa naši dorastenci zachránili až v posledných kolách. Do baráže išiel posledný Trebišov a len tak na okraj, proti postupujúcim Leviciam napokon neuspel. Obrovské šťastie pre náš dorast, že nemusel bojovať o záchranu v súťaži, v nepríjemných a psychicky náročných barážových stretnutiach. Spomínane mužstvo viedol skúsený tréner Pažický, ktorý ale po skončení sezóny odišiel za „trénerských chlebíkom“ do susedného Maďarska. Zmeny sa udiali aj v hráčskom kádri, keď z dôvodu prekročenia vekovej hranice museli opustiť tím také esé ako kapitán Karol Valko, Marián Strohner, či dôležitý obranca Marek Mihók. Porúčali sa taktiež aj niektorí Prievidžania, za zmienku stoja hlavne odchody brankára Opátha, či obrancu Litvaja. Funkcionári však nelenili a získali aj posily. Z Banskej Bystrice dotiahli brankára Pillera a útočníkov Kukučku, Balca a Gálusa. Navyše do kategórii dorastu boli preradení ešte „len“ žiaci Michník, Mihálik a Tomáš Bitala. Na post trénera nastúpil mladý Peter Bahorec, ktorí okrem iného hráva za žiarskych mužov. Hoci úvod nebol najhorší, na trénerskom poste sa zhruba po mesiaci udiala zmena, keď po prehrách v Bratislave s Hobou a v Senici, nahradil Petra Bahorca skúsený odborník Juraj Chabada. Ďalšia, dosť významná vec, sa udiala taktiež už v úvode súťaže, keď sa z prvej ligy odhlásilo družstvo Humenného. Počet účastníkov tak klesol na 15, pričom bolo rozhodnuté, že z prvej ligy tým pádom nikto nezostupuje, čiže chlapci, ale hlavne funkcionári, mohli byť pokojnejší. Zo subjektívneho pohľadu na naše výsledky, môže mať každý nezainteresovaný dojem, že chlapci ťahali neustále za kratší koniec. Pri bližšom rozbore však dôjdeme na to, že v podstate urobili pre žiarsky hokej obrovský kus práce. Mimoriadne úzky káder, časté zranenia a absencie z najrozmanitejších dôvodov, slabšia tréningová dochádzka, to všetko sú dôvody, pre ktoré v podstate výsledky ani nemohli byť lepšie. Čo je však oproti prvej sezóne potešiteľné, neprehrávali sme s favoritmi až takým rozdielom ako vlani. Ba práve naopak, už sme ich aj dokázali potrápiť. Nešťastná prehra v Banskej Bystrici (2:1), či len tesné prehry doma so Žilinou, alebo Topoľčanmi dokazajú, že keď chlapci splnie do bodky trénerove pokyny, maximálne sa skoncentrujú a zachytá brankár, dobrý výsledok sa môže dostaviť. Na druhej strane množstvo zápasov, kde sa len bránime, uberá chlapcov o možnosť rozvíjať svoje technické a ofenzívne zručnosti. Potom je zbytočné sa čudovať, že v zápasoch proti papierovo slabším celkom sme mali problém vyvinúť na súpera sústavnejší tlak. V základnej časti sme získali 8 bodov, presne toľko ako Michalovce, o dva body menej ako Zvolen B. Vyhrali sme v Leviciach, vo Zvolene a doma s Dolným Kubínom, remizovali doma so Zvolenom a Levicami. Väčšinu času odchytal Maroš Paulík, ktorý striedal výborné momenty so slabšími, celkove však možno povedať, že pokiaľ Maroš stabilizuje výkonnosť, máme v Žiari súceho brankára. V januári sa do Žiaru vrátil aj Jozef Pribilinec, ktorý neustále potvrdzoval, že v Trenčíne výrazne dozrel. To, čo sme napísali o Paulíkovi, platí v jeho prípade dvojnásobne. Keď sa vychytá, máme v Žiari výborného brankára. Najväčší problém sme mali počas sezóny v obrane. Bekov je jednak málo, majú rezervy v hre dopredu a k tomu všetkému nás práve v tejto formácii sužovali časté zranenia. Skoro polovicu sezóny vynechal Šiška, zranenia trápili aj Neupauera, Michníka, či Lukáša Bitalu. Často sa stávalo, že v obrane museli zaskakovať aj útočníci, alebo sme odohrali celý zápas s tromi – štyrmi obrancami, čo je z dlhodobého hľadiska absolútne neúnosné. Okrem spomínaných nastupovali v obrane aj Darmo, či posila z Detvy Kyseľ. Útok bol už o niečom inom. V ňom máme v podobe Miroslava Šuleka výrazný talent, ale nezaostávali ani ďalší. Jedným dychom však musíme dodať, že konštatntosť výkonov je u niektorých chlapcov veľmi relatívna. Sú tu však objektívne dôvody ako časté zranenia, nutnosť alternovania v obrane, či prílišná vyťaženosť niektorých jednotlivcov. Okrem najproduktívnejšieho hráča Šuleka zaujal najmä Kukučka, ktorý bol hlavne smerom dopredu priam nepostrádateľný. Úvod ročníka vyšiel fyzicky disponovanému Vallovi, dobré momenty mali Mihálik, Považanec, alebo Košta. Aj zvyšní chlapci však mali dobré momenty, chýbajúce skúsenosti a fyzický fond často nahrádzali neuveriteľnou bojovnosťou a chcením, čo je v športe veľmi dôležité. Skúsenosti totiž hráč postupne nazbiera, kilá prídu tiež, ale keď niekto nemá skutočný záujem, tak je to väčší problém. Pred nadstavbovou časťou sa zo súťaže dosť prekvapujúco odhlásili aj Nové Zámky, dovtedy pôsobiace v pokojnom strede. Zvláštny krok, ale to už je problém Nových Zámkov. V nadstavbe tak zostalo už len 14 tímov, ktorí sa stretávali medzi sebou dosť zvláštnym spôsobom, faktom však zostalo, že každý tím odohral ešte 14 zápasov. V nich sa nám dvakrát podarilo zvíťaziť, a to v domácich dueloch proti Michalovciam a Leviciam. Trochu mrzí domáca prehra so Zvolenom, ktorej sa dalo predísť. V konečnom účtovaní sme obsadili 14. miesto, čo je o stupeň lepšie ako vlani, aj keď je to dané aj udalosťami okolo Humenného a Nových Zámkov. Ale opakujeme, to nie je náš problém. Oproti minulosti sa viac prejavoval tímová práca, pretože rok predtým malo mužstvo v podobe Karola Valka a Mariána Strohnera osobnosti, schopné rozhodnúť zápas aj samostatne. Nemožno zabúdať ani na výrazný úspech, ktorý sa tomuto mužstvu podaril na medzinárodnom turnaji v Maďarsku, ktorý sme po dramatickom priebehu vyhrali a priniesli tak trofej do nášho mesta. Aj to môže byť pre chlapcov zadosťučinenie po mimoriadne náročnej sezóne, ktorá ich herne aj ľudsky posunula o hodný kus dopredu. Prvá liga sa bude hrať v Žiari aj v sezóne 2006/2007. Mužstvo sa opäť dosť obmení, pretože viacero hráčov prechádza o kategóriu vyššie. Je zbytočné predbiehať udalosti, ale možno už v nastavajúcej sezóne uvidíme na žiarskom zimáku aj juniorsky tím. Uvidíme...
Konečná tabuľka:
1. Žilina 42 4 6 2 200:54 74
2. Topoľčany 42 32 4 6 228:90 68
3. Prievidza 42 33 1 8 214:80 67
4. B. Bystrica 42 32 2 8 223:88 66
5. Senica 42 25 4 13 140:104 54
6. Nitra B 42 23 4 15 141:127 50
7. Kežmarok 42 20 4 18 176:136 44
8. Piešťany 42 18 7 17 150:147 43
9. Dol. Kubín 42 14 8 20 133:158 36
10. Zvolen B 42 8 5 29 105:208 21
11. Levice 42 8 3 31 115:250 19
12. Hoba 42 9 1 32 115:233 19
13. Michalovce 42 6 2 34 107:220 14
14. ŽIAR 42 5 2 35 95:268 12
