ráva na pôdu. Celé Slovensko zastihla táto revolučná zmena ako poľnohospodársku krajinu a mestečko Svätý Kríž zvlášť. Okrem niekoľkých remeselníkov a obchodníkov žili obyvatelia len z roľníctva. Pôda bola rozdrobená (komasácia prebehla v rokoch 1859 – 1862), získali ju urbárske spoločnosti, jednotliví roľníci a časť ostala aj v rukách biskupstva. Noví vlastníci mali pôdu rozdelenú nasledovne: svätokrížske panstvo 37 percent, mestečko a cirkev 5,3 percenta a noví súkromní roľníci 57,7 percenta.
Zaujímavosťou z tohto obdobia je skutočnosť, že prvým hospodáriacim podnikom bol už spomínaný majer Kupča, ktorý sa stal centrom poľnohospodárskej výroby svätokrížskeho panstva. V roku 1876 tu žilo 73 obyvateľov, ktorým dal biskup Štefan Moyses ešte v roku 1863 postaviť kaplnku. Pozemky tohto poľnohospodárskeho podniku už kapitalistického typu boli aj na území okolitých dedín a mali rozlohu 652 hektárov. Hlavnými produktami boli pšenica, raž, jačmeň a ovos. Rozvinula sa aj živočíšna výroba, keď tu chovali 44 kráv a teliat, 20 koní a volov, 775 oviec, ošípané a hydinu. Na spracovanie mäsa zo zvierat vychovaných v Kupči bol v prevádzke bitúnok s mäsiarňou. Hospodárenie na majeri prinášalo značné zisky. Od roku 1870 prenajímalo biskupstvo tento poľnohospodársky komplex rôznym prenajímateľom.
Od zrušenia poddanstva môžeme hovoriť o podnikateľskej činnosti. Najväčším podnikateľským subjektom bolo svätokrížske panstvo, ktorého majiteľom bolo banskobystrické biskupstvo. Okrem poľnohospodárskej činnosti sa venovalo aj lesom, z ktorých vyrábalo stavebné a palivové drevo najmä pre banský erár. Ďalej to bolo vlastníctvo pivovaru, mlyna, pálenice v Súhrade. V parku vedľa kaštieľa boli v prevádzke mlyn a píla, ktorú taktiež prenajímalo rôznym podnikateľom.
Na Kupči bola vybudovaná tehelňa, otvoril sa kameňolom, v ktorom sa okrem lomového kameňa vyrábali aj mlynské kamene. V roku 1910 zamestnával 66 robotníkov.
Biskupstvo vlastnilo aj skláreň v Kľakovskej doline v katastri obce Nová Lehota (pri Handlovej), v ktorej sa vyrábalo tabuľové sklo, fľaše, poháre. Skláreň pracovala od roku 1793 do roku 1886. Jej posledným árendárom bol Ján Singler, ktorý žil vo Svätom Kríži nad Hronom. Podobným spôsobom ako na Kupči, sa v Horných Opatovciach pokúšal podnikať Jozef Finka, ktorý začal kupovať pôdu a stal sa najbohatším gazdom v obci.
Priemyselná výroba zostala vo Sv. Kríži aj po zrušení poddanstva len na úrovni remeselníckej malovýroby. Naďalej bola charakterizovaná poľnohospodárstvom, ktorým sa zaoberala väčšina obyvateľov. Jediným podnikateľským subjektom bolo v druhej polovici 19. storočia banskobystrické biskupstvo. Už sme si povedali o farmárskej „veľkovýrobe“ na majeri v Kupči, podobne fungovala aj spomínaná skláreň, ktorá mala uzatvorený technologický cyklus od ťažby a výroby surovín pre tavenie skla, zdroja energie, až po výrobu niekoľkých druhov úžitkového skla. Priamo pri sklárni pracovalo a bývalo až 180 ľudí. Progresívny bol aj spôsob prevádzkovania týchto subjektov. Banskobystrické biskupstvo ich prenajímalo odborníkom alebo dobrým obchodníkom, pričom ich výber sa konal formou konkurzu.
Toto boli prvé základné podniky vo Svätom Kríži a jeho okolí. Existujúca remeselnícka práca sa vykonávala len v zimných mesiacoch, keď sa nedalo robiť na poli, a tak história zaznamenáva existenciu týchto remeselníkov: dvoch kováčov, troch stolárov, tesára, kolára, čižmára, murára, remenára, debnára, plechára, kachliara. Dnes by sme už ani nevedeli popísať, aké práce robili. Zachovala sa aj štatistika o zamestnanosti obyvateľov. Okolo roku 1900 pracovalo v poľnohospodárstve 433 ľudí, ktorí mali 491 rodinných príslušníkov. Priemyslom a obchodom sa zaoberalo 139 občanov, v doprave boli zamestnaní 4, vo verejných službách 26, nádenníkmi bolo 36 ľudí a domácich sluhov robilo 36 obyvateľov.
Zlepšenie podmienok pre obchod priniesla výstavba železničnej trate Zvolen – Levice ukončenej v roku 1896, aj keď sa jej výstavbe mnohí bránili, lebo strácali prácu, ktorú vykonávali ako povozníci. V tomto období bol zriadený aj poštový úrad.
Je veľmi zaujímavé, že v širokom okolí (Kríž, Hliník, Sklené Teplice) bol vychýrený obchod s knihami Š. Košťana. Hospodárske výsledky sú známe od roku 1855 a najviac sa predávali knihy hospodársko – technické a spoločenskovedné. Koncom 19. storočia je zaznamenaná lekáreň U zlatého leva.
V tomto období sa na jarmokoch, ktoré boli pre Križanov najvýznamnejšie obchodné príležitosti, objavujú veľmi známe a populárne hurkárky, teda Križanky ponúkajúce vynikajúce zabíjačkové špeciality. Za zmienku stojí aj vybudovanie ľadovne v kaštieli, kde sa v lete udržiaval chlad z ľadu pripraveného v zime, aby si občania mohli odložiť potraviny, ktoré potrebovali chladné prostredie.
Už som spomínal mlyn, ktorý bol vybudovaný v roku 1717 poniže kaštieľa a ktorý v 70. rokoch minulého storočia vyhorel. Následne bol dosť necitlivo zbúraný. Je to nenahraditeľná škoda, s ktorou odišlo kus histórie Sv. Kríža. Okrem toho, že tu bolo nainštalované mlynské zariadenie a píla, začiatkom 20. storočia tu bol namontovaný hydroagregát, ktorý zásoboval elektrickou energiou kaštieľ, mlyn, faru a domy bohatých Križanov. Elektrické osvetlenie sa začalo budovať až za I. Československej republiky.
