Popri práci majú dosť času na to, aby si navzájom poradili, ale sa aj pochválili vlastnými nápadmi alebo skúsenosťami. „Najťažšie je nájsť a nazbierať kvalitné vŕbové prúty. Väčšinou ležia skoro nad hladinou, preto si musíme dávať pozor, aby sme sa pri ich rezaní neokúpali,“ hovorí R. Šimko. Tento problém nie je neriešiteľný. V knihe Košikárstvo, ktorá im je sprievodcom počas celého kurzu, sa dozvedajú, ako sa prútie ohýba, prekladá, aké sú technologické postupy pri výrobe rôznych košíkov, ale aj ako si kvalitné prúty „dorobiť“. „Prúty sa dajú vypestovať na záhonoch, kde, ak sa nasadia a dobre je o ne postarané, rýchlo rastú,“ prezrádza L. Garaj. Tejto myšlienke je naklonená aj starostka Mýtnych Ludán Oľga Kollárdiová, ktorá hovorí, že ak by sa muži chceli košikárstvu venovať aj po skončení kurzu, obec by vyčlenila priestor, kde by mohli vzniknúť záhony s vŕbových prútím.
Okrem kvalitného materiálu je dôležité dodržať správny technologický postup. „Najťažšie je vytvoriť základ košíka – dno. Pletenie je až druhá etapa, tam je potrebné mať kvalitný materiál, inak sa prúty dobre netvarujú a výrobok nemá pekný pravidelný tvar,“ hovoria svorne účastníci kurzu. Počas neho postupne skúšajú pliesť košíky, ktoré majú všestranné použitie. Najčastejšie to sú úžitkové koše na ovocie, zeleninu, nákupné košíky, košíky pre mačky, psov, na znášanie vajec pre sliepky. „Do jedného vlastnoručne vyrobeného košíka som manželke včera kázal dať pagáče,“ hovorí s hrdosťou L. Garaj.
„Chlapci majú peknú robotu. Pri pletení je potrebná bohatá fantázia a tá im nechýba. Vyrobiť vedia všeličo. Košíkmi z kurzu môžu skrášliť svoje príbytky, ale aj ich okolie,“ dodáva pochvalne na adresu účastníkov kurzu starostka Mýtnych Ludán. Jana Némethová
