ch, keď už bolo rozbehnuté. Prekážky vytvárali prírodné pomery, ale aj pomery spoločenské. Medzi prírodné patrila určite voda, ktorá neustále zatápala banské diela a medzi spoločenské sa zaraďujú povstania a nájazdy najrôznejších vojsk. Baníci sa nechceli poddať a hľadali stále nové možnosti, ako prekážky prekonať. Takouto možnosťou bolo aj pozvanie anglického vynálezcu Izáka Pottera, ktorý mal svojím ohňovým strojom odčerpať vodu zo zatopených baní. V roku 1724 skutočne začal stroj pracovať a vodu odčerpával celkom úspešne. Z rôznych príčin bol však v roku 1729 odstavený a voda zaplavila šachtu Althandel až do výšky 18,7 metra. Bol to ďalší nevydarený pokus na záchranu novobanského baníctva. Model ohňového stroja je vystavený v novobanskom múzeu.
K definitívnemu zastaveniu baní došlo v roku 1887, keď obsah zlata a striebra bol taký nízky, že bane boli stratové. Posledné vážne pokusy na obnovenie ťažby drahých kovov boli obnovené v roku 1931 a trvali do roku 1939.
Architektonickou pamiatkou na obdobie najväčšieho rozkvetu baníctva je súčasná budova mestského múzea. V 14. storočí bol v Novej Bani zriadený úrad banského kráľovského grófa. S najväčšou pravdepodobnosťou to bola budova dnešného múzea, ktorá svojou gotickou architektúrou najlepšie zodpovedá tomuto času.
