Ako si spomínate na vašu banskobystrickú hokejovú etapu?
„Musím spomínať len v tom najlepšom, veď som tu ako šesťročný chlapec začínal. Pôsobil som tu až do trinástich. Mal som vynikajúcich trénerov, ktorí mi dali hokejový základ, ktorý som potom v Bratislave rozvíjal.“
Boli ste aj manažérom banskobystrického hokeja. Ako vnímate súčasný hokej pod Urpínom?
„Teší ma, že sa tu stretlo veľa ľudí, ktorí pracovali a pracujú v banskobystrickom hokeji. V prvom rade banskobystrickému hokeju chýbalo, že ľudia neboli jednotní. Verím, že aj pri príležitosti krstenia knihy sa dajú dokopy a dotiahnu banskobystrický hokej tam, kde patrí, teda do extraligy. Keď budem môcť, vždy rád podporím banskobystrický hokej a budem sa ho snažiť aj propagovať, lebo si to veľmi zaslúži.“
Chceli by ste sa ešte nejako vrátiť do banskobystrického hokeja?
„Je to veľmi ťažká otázka, lebo človek nikdy nevie čo ho v živote čaká. Určite sa budem snažiť nejakým spôsobom podporovať banskobystrický hokej, budem mu vždy držať palce, aby dosiahol postup do extraligy.“
Z ktorého vášho pôsobiska ste si odniesli najkrajšie spomienky?
„Nehral som vo veľa kluboch ako je to dnes zvykom. Bol som prirastený k Slovanu Bratislava, jeden rok som bol na vojenčine, na sklonku kariéry som štyri roky pôsobil vo Fínsku. Odtiaľ, kde som pôsobil, mám tie najkrajšie spomienky, ale hokejová mladosť nikdy nevymizne z pamäti, teda krásne chvíle, ktoré som prežil ako žiak mám stále v srdci a vždy sa k nim vraciam.“
Na čo si najviac spomínate z pôsobenia v banskobystrickom hokeji?
„Keď hral Slovan v druhej lige za federácie, tak sme tu hrali a prehrávali sme 1:4. Chceli sme vyhrať a až tak som bol premotivovaný, že som bol na desať minút vylúčený. Zvládli to moji bývalí spoluhráči, ako nebohý Karol Moravek, ktorý tu rozhodol zápas. Veľmi ma hrialo, že sme vyhrali, ale na druhej strane som bol trošku smutný, že sme neremizovali, aby bystrickému hokeju tiež svitla nádej.“
Čo pre vás znamená táto kniha?
„Ešte som nemal možnosť pozrieť si ju, videl som pár obrázkov z nej. Autori si na nej dali veľmi záležať. Myslím si, že je to kniha, ktorá si nájde miesto medzi fanúšikmi a odborníkmi.“
Nechystáte sa aj vy vydať knihu o vašich hokejových cestách?
“Každý by rád dal na papier svoje spomienky. Nehovorím, že by som to nechcel urobiť, ale myslím si, že na písanie spomienok mám ešte čas.“
Počas krstu ste spomínali váš rozhovor s prezidentom SZĽH. Padlo v tom rozhovore aj viac o hokeji pod Urpínom?
„Pán prezident si uvedomuje, že banskobystrický hokej je nevymazateľný zo slovenského ľadového hokeja. Bol by veľmi rád, keby táto bašta nezanikla, ale naopak, vrátila sa na pozície, ktoré si zaslúži. Banská Bystrica má mnoho mladých, ktorí milujú hokej, ale treba im dať priestor. Keby im ten priestor nový klub nedal, hokej by zanikol. Práve títo ľudia, ktorí tu pracujú majú túto tendenciu, dať priestor mladým hráčom.“
Spomínali ste štadión, na ktorom ste hokejovo vyrastali. Ako sa vám páči myšlienka nového Zedníkovho štadióna?
„Keď Richard chce investovať, treba mu pomôcť, otvoriť mu dvere, lebo sa to len vráti nielen bystrickému, ale aj celoslovenskému hokeju. Za posledné roky sa tu postavil len jeden zimný štadión a to štadión Mariána Gáboríka. Chcem Richardovi popriať, aby sa mu to podarilo, aby aj on pomohol banskobystrickému hokeju.“
