už dlhé roky, ale je ťažké povedať, či žijú v symbióze, každý si svoje súkromie stráži. Moje skúsenosti? Mám prvú priateľku a verím, že aj poslednú.
Lýdia Sarvašová: Ťažko povedať, asi áno. Poznám také páry, ktoré žijú spolu už niekoľko desaťročí, ale či sú šťastné alebo nie, to neviem. Najdôležitejšie je počúvať jeden druhého. Ja zatiaľ nie som vydatá, takže skúsenosti v tomto smere ešte nemám.
Pavel Fabian: Na to môžem odpovedať stručne: nie, nedá sa. My, rozvedení, už nemáme čo k tomu viac povedať, my už sme z ilúzií vytriezveli. Čo treba k tomu, aby manželstvo vydržalo? Ťažko povedať, na to nie je recept, ale s druhou manželkou sme už spolu 25 rokov. Ja si myslím, že záleží na pochopení toho druhého.
Pavel Stieranka: Dnes chýba vo vzťahoch ľudskosť. Len rýchlo zbohatnúť, city idú bokom, zodpovednosť sa vytráca a o láske sa iba hovorí. Všetko je to akési falošné. Ja som ženatý a verný jednej. Už od roku 1957. A ide to. Ale u nás nebola láska na prvom mieste, u nás to bolo skôr o zodpovednosti – voči sebe a voči ostatným okolo seba. Vedel som, čo si môžem a čo nemôžem dovoliť. Ja sa držím filozofie – nerob druhému to, čo nechceš, aby iní robili tebe.
Veronika Pántiková: Ja si myslím, že áno. Pokiaľ je tolerancia, pochopenie a úcta. Dôležité je vážiť si toho druhého a rešpektovať jeho potreby. Dnes, keď je toľko pokušenia na každom kroku, určite je viac párov, ktorým to nevydrží. Ak však majú morálne hodnoty a keď už raz povedia niekomu áno a sľúbia mu vernosť, nemali by ho provokovať inými vzťahmi a znepríjemňovať mu život. Ja som vydatá, máme dve deti. Tiež to nie je vždy ideálne, ale vždy si povieme, že prípadné nezhody si treba vysvetliť. Netreba sa uzatvárať do seba, netreba byť ticho. Vzájomná komunikácia je pre udržanie dobrého vzťahu veľmi dôležitá.
Peter Mihálik: Jednoznačne. Je to otázka vzájomnej ohľaduplnosti a rešpektu. Ja som s partnerkou už 25 rokov. A nemenil by som. Ani za svet.
