resný súd za toto obdobie zaevidoval 331 podaní žiadostí o rozvod. I keď porovnanie týchto čísiel nie je celkom presné, predsa len o niečom napovedá.
Všetci, ktorí už majú skúsenosť s rozvodom za sebou, môžu potvrdiť, že to nie je prechádzka ružovou záhradou. Ako nám povedal sudca Okresného súdu v Žiari nad Hronom Igor Valent, zákon je všeobecný a každý sudca musí jednotlivé prípady preskúmať a posúdiť sám. „Po roku 1989 sa prestalo tak prísne bazírovať na tom, aby sa podrobne a tak prísne zisťovali príčiny, pre ktoré sa chcú manželia rozviesť. Avšak naďalej sa prihliada hlavne na záujmy maloletých detí. V minulom roku boli v novej legislatívnej zmene upravené ustanovenia týkajúce sa rozvodu. Podľa nich sa manželstvo rozvedie, keď je trvale rozvrátené a keď neplní spoločenskú úlohu, pričom nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Aká je spoločenská funkcia manželstva, nie je zákonom definované. Preto zostáva na sudcovi, aby zistil, či manželia žijú alebo nie v spoločnej domácnosti, či spoločne hospodária a zabezpečujú spolu výchovu detí, či intímne spolu žijú a sú medzi nimi vzájomné citové väzby. Nemožno povedať, že toto sú funkcie, ktoré má manželstvo plniť, ale... napríklad, ak jeden z manželov pracuje tri roky v zahraničí a s druhým sa stretáva len sporadicky, ale inak spolu žijú ako manželia, nemôže to byť jediný dôvod na rozvod. Rovnako, keď manželia spolu intímne nežijú, lebo majú zdravotné problémy, to tiež nie je jediné kritérium na rozvod,“ vysvetľoval prípady zo svojej praxe Igor Valent.
Rozvodové konanie je pre manželov mimoriadne stresujúce a je veľkou záťažou aj pre ich deti. Preto skupina poslancov Národnej rady SR vlani dvakrát predložila do parlamentu návrh zmeny zákona o rodine. Cieľom tohto návrhu bolo zaviesť do neho inštitút takzvaných nesporových rozvodov alebo rozvodov dohodou. Dôvodom, prečo ho poslanci predložili, bola snaha urýchliť a skrátiť rozvodové konanie. Navrhovaná úprava by motivovala rozvádzajúcich sa manželov dohodnúť sa aj na vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva majetku, o otázkach bývania a v prípade maloletých detí aj o určení vyživovacej povinnosti. Poslanci argumentovali aj faktom, že štát rozvodmi dohodou usporí značné finančné prostriedky, personálnu i materiálnu kapacitu súdov, lebo napríklad konanie o vysporiadaní majetku po rozvode trvá častokrát viac ako tri roky. Okrem toho sa odbúra stres, ochráni sa súkromie rozvádzajúcich. Dohoda by ich nenútila správať sa k sebe nepriateľsky, odhaľovať na súde okamihy zo spoločného života, na ktoré by najradšej zabudli a odpovedať na najintímnejšie otázky. Návrh zmeny zákona však neprešiel. Napriek tomu mnohí manželia problém riešia aj bez zákona. Ako tvrdí Igor Valent, ak obidvaja účastníci súhlasia s rozvodom manželstva, aj dokazovanie je jednoduchšie. „V takomto prípade sa rozvod koná akoby v skrátenom, zjednodušenom konaní. Problém nastáva, ak nesúhlasí jeden z manželov. Vtedy je potrebné zistiť, či naozaj nastal v manželstve trvalý rozvrat. Napríklad, vo vzťahu, ktorý trvá dva roky, trvalý rozvrat môže trvať šesť mesiacov, v manželstve, ktoré trvá dvadsať rokov, to môžu byť dva roky. Je to individuálne. Súčasťou rozvodového konania je aj úprava práv rodičov vo vzťahu k deťom. Práve pri tom nastávajú v mnohých prípadoch väčšie komplikácie, ako pri rozvode samotnom,“ dodal sudca.
Autor: J. Schvarzbacherová
