Úplne zbúraných alebo čiastočne poškodených bolo 260 domov, zničené boli mosty cez Hron (cestný a železničný), dva mosty cez Lutilský potok a dva mosty cez mlynský náhon. Nezanedbateľné boli straty, ktoré vznikli rabovaním vojskami (potraviny, domáce zvieratá, hospodárske zariadenia). Celkové škody boli vyčíslené na viac ako 39 milió- nov korún.
Po skončení vojny sa začala intenzívna obnova mesta. Nebolo to jednoduché, chýbal materiál, ale neboli ani stroje a čo je dôležité pripomenúť, zlikvidované bolo aj zásobovanie obyvateľstva potravinami. Novozvolené vedenie mesta muselo ako najdôležitejšiu úlohu riešiť práve zásobovanie. Podľa mestskej kroniky bola situácia riešená zvýhodneným nákupom potravín od Červenej armády a v máji začala dodávky realizovať aj UNRRA. Bola to organizácia spojených národov na podporu vojnou postihnutých krajín. Vznikla v roku 1943 a vykonávala činnosť do roku 1947. Úplne katastrofálna bola situácia na majeri Kupča, kde nezostalo ani obilie na siatie, majer bol po prechode frontu úplne vydrancovaný. Pôda bola národným výborom rozparcelovaná bývalým zamestnancom majera.
Je zaujímavé, že hoci obyvatelia Sv. Kríža prechodom frontu značne utrpeli, ešte v júni 1945 rozhodlo vedenie mesta o výstavbe kultúrneho domu svojpomocnými brigádami za zbierkové peniaze. Vtedy sa vyzbieralo 190 tisíc korún. Každý občan bol zaviazaný odpracovať štyri pracovné dni zadarmo a kultúrny dom bol za dva mesiace postavený. Pritom mesto bolo na viacerých miestach zamínované.
Predstavitelia mesta sa pravdepodobne domnievali, že Sv. Kríž sa bude naďalej rozvíjať ako poľnohospodárske centrum a preto sa snažili nakúpiť najmä kone a kravy. Kone boli napríklad dovážané z Čiech. Malí a strední podnikatelia, zväčša tí, ktorí nemali stroje ani zvieratá, si založili v roku 1945 Roľnícke strojové družstvo. Zameriavalo sa najmä na získavanie poľnohospodárskej techniky (pluhy, sejačky, hrabačky, mláťačky). Bolo to zložité obdobie. Roľníci mali predpísaný povinný predaj potravinárskych produktov a to aj v takom prípade, ak takéto produkty nepestovali. Pri neplnení predaja boli používané aj drastické metódy, väzenie nevynímajúc.
V týchto rokoch sa intenzívne opravovali verejné budovy, chodníky a ostatné priestranstvá. Napríklad v roku 1946 sa uvoľnili pozemky pre súkromnú bytovú výstavbu, v roku 1947 venovalo mesto štátu pozemok na výstavbu novej poštovej budovy. V tomto období bol opravený závod na výrobu mlynských kameňov, ktorý však už patril pod Magnezitové závody v Lovinobani. Bol opravený aj kostol, fara a kúpil sa aj nový zvon. Postupne si jednotlivé firmy a organizácie opravili a zrekonštruovali svoje zariadenia, medzi nimi i železničnú stanicu a vodovod, keď boli vybudované nové studne medzi Lutilským potokom a Hronom. Dalo by sa povedať, že mesto sa rozhodlo využiť všetky možnosti na modernizáciu objektov slúžiacich pre občanov.
Ako však vieme, vo februári 1948 nastala v Československu rozhodujúca politická zmena, ktorá síce vo Svätom Kríži neprebehla búrlivo, predsa sa významne dotkla jeho ďalšieho vývoja. Predovšetkým ako prvé sa uskutočnili „previerky politickej spoľahlivosti“ a tieto ukázali, že z 13 členov národného výboru, ktorí boli zvolení za demokratickú stranu, je 10 „nespoľahlivých“, respektíve boli z rôznych príčin uvoľnení z funkcie. Dôsledkom tejto previerky bolo rozpustenie národného výboru. Previerky sa konali aj v iných úsekoch verejného života. Zaujímavé je, že toto rozhodnutie bolo prijaté na zasadnutí miestneho akčného výboru Slovenského národného frontu už 25. februára 1948 a tak išlo o prvý prejav prevzatia vedúcej úlohy komunistickej strany vo Svätom Kríži. Strana postupne prevzala riadenie všetkých činností v meste.
Medzi časovo významné udalosti z tohto obdobia patrí založenie menšinového Jednotného roľníckeho družstva v roku 1949. Tento proces sa konal až do roku 1952. Do JRD vstupovali najmä malí a strední roľníci pod ekonomickým a silovým nátlakom, lebo nevládali plniť už spomínané povinné dodávky poľnohospodárskych produktov – kontingenty. Silný bol aj politický tlak, napríklad neumožnenie štúdia roľníckym deťom a pod. V roku 1950 sa chovalo vo Svätom Kríži 655 kusov hovädzieho dobytka, 63 koní, 900 ošípaných 675 oviec. Vo východnej časti parku bola na mlynskom náhone založená kačacia a slepačia farma, ktorá chovala 150 kačíc a 5000 sliepok. Vidieť, že Svätý Kríž mal naďalej zostať poľnohospodárskym mestom, hoci pravdu povediac, ideálne podmienky k tomu príroda neposkytovala.
V predchádzajúcich častiach sme sa zaoberali remeslami, dalo by sa povedať, že ich rozvoj zaznamenal priaznivý vývoj. Po likvidácii súkromného vlastníctva po roku 1948 dochádza k opačnému javu. Súkromné živnosti jednotlivých remeselníkov zanikajú spôsobom, ktorý už niekto nazval socializácia remesiel. Začínajú sa združovať celkom novým spôsobom a tak vzniká aj vo Sv. Kríži v roku 1949 Komunálny podnik, ktorý združil 17 rôznych remeselníckych činností – pekárne, cukrárne, reštaurácie, rôzne opravovne, krajčírstvo, klampiarstvo, kolárstvo, výrobne fotografií, sódy a malinovky a ďalšie. Hotel Tatra prevádzkoval 6 izieb, v meste bolo 6 výčapov a 5 bufetov. Rôzne jedálne začali vznikať až po začatí výstavby hlinikárne. V roku 1950 mal podnik okolo 50 prevádzok s 200 zamestnancami. Jeho zriadením sa úplne stratil záujem o konkurenciu, remeselníci už pracovali ako zamestnanci, nemali žiadny majetok a komunálne podniky v mnohých prípadoch produkovali málo kvalitné služby.