Významné miesto medzi nimi má František Richard Osvald, ktorý sa narodil v rodine chudobného hodrušského baníka 3. októbra l845.V období socializmu sa jeho osobe venovali len strohé encyklopedické zmienky a v rodisku mal len jedinú pamätnú tabuľu na kostole sv. Mikuláša. Až pri príležitosti l50. výročia jeho narodenia, bola na jeho rodnom dome odhalená pamätná tabuľa (1. 10. 1995).
Mladý František po ukončení základného vzdelania vo svojom rodisku odišiel študovať do Gymnázia v Banskej Štiavnici, odkiaľ prestúpil po rozhodnutí pre kňazké povolanie do Gymnázia v Trnave. V štúdiu teológie pokračoval v Ostrihome, kde prejavil svoje publicistické a literárne schopnosti. Tieto zúročil v „Pamätníku“ poslucháčov bohoslovia, ktorý vydal v roku l869 pri príležitosti tisícročných osláv sv. Cyrila. Po vysvätení za kňaza pôsobil ako kaplán v Starom Tekove, Dregelskej Palánke,Vrábloch a Majcíchove a v roku l880 ho vymenovali za administrátora katolíckej fary v malej obci Teplá pri Banskej Štiavnici, kde pôsobil 36 rokov. Už ako kaplán publikoval v Katolíckych novinách, v Pútniku svätovojtešskom a v časopise Cyril a Metod. Pôsobenie v neveľkej farnosti mu umožňovalo intenzívnejšie sa venovať aj literárnej činnosti. V rokoch l88l - l908 vydával časopis so zameraním na cirkevné rečníctvo s názvom Kazateľňa. Prílohou tohto časopisu boli Literárne listy, ktoré umožňovali publikovať katolíckym spisovateľom a kritikom, čím sa stali akýmsi zrkadlom slovenského literárneho života. Pri príležitosti storočnici Bernolákovho učeného slovenského tovarišstva, vydal v rokoch l893 - l898 tri zväzky „Tovaryšstva“. Zaslúžil sa o prvé úplné preloženie a vydanie Písma svätého na Slovensku, viacerých modlitebných knižiek a cirkevných kníh Ruženec, na počesť Matky Božej Panny Márie v čase pôsobnosti vo funkcii najvyššieho cirkevného sponzora. Na pomoc katechétom vydával Katechétsku knižnicu a Praktickú rukoväť na pomoc vysvetľovania malého katechizmu.
Prvým ocenením jeho kňazskej, publicistickej, literárnej a kultúrno-spoločenskej činnosti je jeho menovanie za trnavského kanonika l3. júna l9l7. V roku l9l9 preberá správcovstvo nad dievčenskými katolíckymi ústavmi a v roku l920 bol zvolený za senátora Národného zhromaždenia na Slovensku. Osvald zastával tiež funkciu predsedu Matice slovenskej a bol aj čestným predsedom Spolku svätého Vojtecha. Rozhodne najcennejším ocenením jeho neúnavného pôsobenia na poli cirkevnom, bolo udelenie hodnosti protonotára od pápeža Benedikta XV. Od roku l923 zastával funkciu rektora Kňazského seminára v Trnave, ktorú vykonával až do svojej smrti l4. apríla l926. Bol doživotným predsedom Matice slovenskej, podpredsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti a čestným predsedom Spolku sv.Vojtecha. Prelátovi, generálnemu vikárovi, spisovateľovi vernému svojej cirkvi a svojmu národu slovenskému na jeho večnú pamäť v národe, stojí v Trnave impozantný pomník, ktorý by si možno zaslúžil vhodnejšie miesto.
