K Veľkej noci v Taliansku patria jahňatá

„V chove máme 862 bahníc a 1300 jahniat. Z nich osemsto kusov dnes odovzdáme na spracovanie do Talianska, časť predáme do iných chovov a zvyšok si necháme vo vlastnom,“ uviedol Ján Kalman, vedúci chovu oviec. Okrem neho sa o chov plemena cigája, ktorý je najväčší v Nitrianskom kraji a jeden dvadsiatich na Slovensku, stará ďalších päť ľudí a dvadsať psov – strážnych a pastierskych.
Pre plemeno cigája je typická trojaká úžitkovosť - osoh je z vlny, mäsa a mlieka. „Toto plemeno je charakteristické dobrou chodivosťou, preto znáša aj drsnejšie podmienky vyššie položených salašov. Z ekonomického hľadiska chov oviec nie je zaujímavý, pretože prináša veľa roboty a málo peňazí. Ale na druhej strane je aspoň postarané o pasienky – ovce ich spasú a cez výkaly vracajú živiny do pôdy,“ hovorí vedúci salaša.
Minulú stredu bol na salaši ruch. Do trojposchodového kamiónu naraz naložili osemsto dvojmesačných jahniat. „Keď sa začiatkom februára narodili, mali štyri kilogramy. Teraz majú od 16 do 18 kilogramov živej váhy, pričom do prvej triedy patria kusy do 16 kilogramov. Doteraz boli na mlieku, v detskej škôlke mali seno, vodu a jadrové krmivo. Oblizovaním kamennej soli si dopĺňajú minerály a vyrovnávajú pomer draslíka k sodíku,“ vysvetľuje skúsený chovateľ.
Podľa jeho slov na druhý deň po odvoze jahniat začnú s dojením starých kusov. Mlieko dodávajú do bryndziarne vo Zvolenskej Slatine. Exportované jahňatá spracujú v bitúnku na Slovensku, odkiaľ putujú do talianskej obchodnej siete. „O jahňacinu je v Taliansku záujem. Na ich stôl na Veľkú noc patrí pečené jahňa tak, ako u nás šunka alebo na Vianoce kapor. Je to tradícia, a preto jahňatá aj chováme. Napriek tomu, keď majú odísť z chovu, zavriem sa tu medzi nimi a polhodinu sa na ne len dívam. Sú to veľmi skromné a vďačné zvieratá. Možno sa to nezdá, ale sú aj veľmi prítulné,“ dodáva J. Kalman.
Jana Némethová