Začali sa stavať koncom 17. storočia, keď Turci obsadili Jeruzalem a znemožnili pútnikom vstup na Golgotu. Prvou vybudovanou kalváriou na Slovensku bola kalvária v Bratislave, ktorú začali stavať v roku 1694 na mieste, kde došlo v roku 1683 k zrážke tureckých a Tökölyho vojsk. Kalvárie sa obyčajne stavali na vŕškoch, aby aj takto pripomínali Golgotu nad Jeruzalemom.
Najstaršou kalváriou v našom regióne je kalvária v Kremnici. V poradí druhou je kalvária, ktorá bola vysvätená v roku 1751 v Banskej Štiavnici, súčasne je to architektonicky najcennejšia stavba. Podľa historikov ešte staršou je baroková kalvária v Hornej Rovni pri Banskej Štiavnici, ktorej dátum vzniku nie je známy. Hodrušania si v roku 1752 vybudovali jednoduchú kalváriu v strede obce. Ide o dielo s tromi krížmi, Matkou Božou a Máriou Magdalénou. Kalvária v Novej Bani bola vybudovaná začiatkom 19. storočia dobudovaním klasicistického kostola na vrchu kalvárie v roku 1826. V Žarnovici bola kalvária ukončená neogotickou kaplnkou v roku 1895. V Hliníku nad Hronom sa začalo s budovaním kalvárie v roku 1901 a výstavba pokračovala podľa finančných možností až do roku 1909. Za tieto roky sa podarilo dokonale architektonicky využiť ojedinelý vŕšok v obci, Zmina. Prepojenie prírodného prostredia a terénu s ľudskou prácou a umom je tu jedinečné. Kalvária sa postavila zväčša z milodarov občanov.
V mnohých prípadoch boli tieto kalvárie následkom času, nedostatku finančných prostriedkov, ale aj pre nezáujem o ne zničené. Najhorší osud postihol najstaršiu kalváriu v našom regióne v Kremnici. Viacero kaplniek bolo zničených a v roku 1977 požiar zničil aj Kostol sv. kríža na vrchu kalvárie. Niekedy koncom minulého storočia bol zrovnaný so zemou. Kremnická kalvária svojou niekoľko storočnou lipovou alejou a výhľadmi do okolia pôsobí aj dnes obdivuhodne, navyše v Kremnici pracuje združenie dobrovoľníkov, ktoré sa usiluje tento skvost zachrániť.
Bezosporu architektonicky a výtvarne je najkrajšia a najhodnotnejšia kalvária v Banskej Štiavnici. Je to európsky unikát dokonalého architektonického riešenia krížovej cesty Ježiša Krista, ale zároveň je aj európskym unikátom našej ľahostajnosti a ukážkou, ako môže byť za krátky čas také vynikajúce dielo zničené. Banskoštiavnická kalvária je unikátna aj tým, že bola vybudovaná na jednej z najmladších sopiek na Slovensku, na vrchu Scharfenberg (ostrý vrch). Kalvária sa tu začala stavať v roku 1744 z iniciatívy jezuitského pátra Bergera. Ukončená bola v roku 1751. Do dnešných čias sa nepodarilo historikom vypátrať, kto bol projektantom tohto vynikajúceho diela. Kalvária sa skladá z 23 stavebných objektov a financovaná bola bohatými štiavnickými rodinami (na kaplnkách, na ktoré prispeli, majú svoje erby). Na jednu kaplnku prispel aj František Lotrinský – manžel Márie Terézie. Kalvária má okrem kaplniek dva kostoly – spodný, hovorilo sa mu aj slovenský a vrchný, ktorému sa hovorilo nemecký. Rozdelenie slovenský a nemecký je typické pre Banskú Štiavnicu (podľa toho, v akej reči sa slúžili sväté omše). Sedem kaplniek tejto kalvárie cestou nahor zobrazuje utrpenie Panny Márie. Kaplnka Božieho hrobu je na druhej strane kalvárie. Od roku 1987 je celý vrch banskoštiavnickej kalvárie chránený prírodný areál s rozlohou 5,56 hektára.
V Hornej Rovni, ktorá bola kedysi predmestím Banskej Štiavnice, sa nachádza malá, ale veľmi zaujímavá a krásna kalvária so šiestimi pieskovcovými tabuľami v lipovej aleji. Tabule mali slovenské nápisy, ktoré, žiaľ, už nie sú čitateľné. Zub času pôsobí neúprosne a strácajú sa aj do pieskovca vykresané výjavy krížovej cesty. Čarovná scenéria sa naskytne po výstupe na mierny kopec, keď od sôch Panny Márie a Márie Magdalény môžeme pozorovať Banskú Štiavnicu a spojiť sa aspoň pohľadom s kalváriou na Scharfenbergu.
Kalvárie sú pamiatky, ktoré nám zostali po našich predkoch. Mohli by sme ich nazvať aj učebnice architektúry z hľadiska zasadenia výsledkov ľudskej práce do prírodného prostredia. Sú nenahraditeľným bohatstvom nášho regiónu.
