e postavy série.
- Priznajte – zabolelo vypadnutie? Pri verdikte ste síce pôsobili vyrovnane, ale nejaké slzy tam predsa len boli....
- Vypadnutie som podvedome čakal a do istej miery som si ho už aj želal. Ale dojatiu sa celkom vyhnúť nedá. Človek si zrazu uvedomí, že takú súťaž a atmosféru už nikdy nezažije.
- To dojatie sa celkom nehodilo k imidžu tvrdého chlapa, či áno?
- Ten imidž bol z veľkej miery umelo vyrobený bulvárom. Ja sa zvyčajne nikdy nehrám na niečo iné, ako naozaj cítim. Tak to bolo aj teraz.
- Ako sa cítite pár dní po verdikte?
- Veľmi príjemne. Tlak opadol, môžem sa nadýchnuť a všetko si v hlave zrovnať. Istým spôsobom som sa oslobodil od toho, že mi diktujú kam mám ísť, čo mám robiť a komu poskytnúť rozhovor. Teraz ma čaká turné a po ňom už práca na vydaní vlastného CD. Moje myšlienky smerujú hlavne tam.
- Vráťme sa predsa len k semifinále. Uvedomujete si, že v prípade postupu do superfinále ste mohli vyhrať? Myslím, že máte s Petrom Cmorikom odlišné fankluby, záležalo len na tom, kto je silnejší a kam sa preskupia hlasy vyradených finalistov.
- Týmto spôsobom nikdy nekalkulujem. Kolo potvrdilo, že celá naša finálová trojka zaspievala veľmi dobre a pre mňa osobne to bolo najlepšie kolo.
- Predsa len. To, že ste s Petrom Cmorikom komentovali vypadnutie iných finalistov vám mohlo svojím spôsobom ublížiť a zapríčiniť aj určitý presun hlasov k iným finalistom.
- Na túto otázku sa rovnako dá odpovedať áno ako aj nie. Mechanizmus fungovania takýchto presunov sa nedá odhadnúť. Určite existovala skupina fanúšikov, ktorá svoje hlasy preskupila k niekomu inému. Existovala však aj opačná skupina a neviem povedať, ktorá bola väčšia.
- Mohla vám svojím spôsobom ubrať hlasy aj negatívna mediálna kampaň? V podstate už od začiatku súťaže ste boli pasovaný do úlohy Roba Miklu.
- Na každého z nás bolo public relation nastavené inak. Zrejme potrebovali aj niekoho takého, ako bol vlani Robo. Padlo to na mňa, aj keď doteraz celkom neviem, prečo. Určite nie preto, že sa s Robom poznáme. Často sa o mne popísali zveličené veci a ja som sa musel naučiť s tým žiť. Spočiatku mi to robilo problém a niektoré veci som možno nezvládol s odstupom.
- Máte na mysli výhražné esemesky redaktorovi z bulváru?
- Áno, aj tie. No napriek negatívnej reklame ma zrejme mnoho ľudí vnímalo inak, keďže som sa dostal až do trojky. Takže mi to asi až tak neuškodilo.
- A čo pozícia „zlého chlapca“, ktorá sa s vami môže viesť aj ďalej?
- Naučil som sa ju brať športovo. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, aký som v skutočnosti a koľko z popísaného je naozaj pravda.
- Ak by ste predsa len boli v superfinále, mali by ste šancu stať sa druhou Superstar?
- Myslím si, že Peťo Cmorik si z nás všetkých zaslúžil víťazstvo najviac. Ak by som tam bol ja a nie Mária, aj tak som presvedčený, že by ma Peťo prevalcoval.
- Začínate ďalšiu etapu. Finalisti tejto série už majú v porovnaní s minuloročnými menšiu istotu, že vydajú vlastné CD. V mnohých smeroch sa budete musieť obracať aj sám. Dokážete sa vyhnúť aj nie vždy serióznym ponukám?
- Naozaj veľa záleží od toho, akých ľudí si vyberiem. Riadim sa starou pravdou - pomaly ďalej zájdeš. Ani ja to nechcem uponáhľať, lebo to bude v skutočnosti moja prvá veľká vizitka. A výber? Určite sa nájdu aj ponuky, ktoré by chceli na mne zarobiť. Musím prísne selektovať, nič iné mi neostáva.
- Nie každému z minuloročných finalistov sa album vydaril a mnohé odborníci právom kritizovali. Je to moment, na ktorom sa dá poučiť?
- Určite. Je to práve o tom, že si treba na serióznu prácu nechať dostatok času. Aj ja mám pocit, že z minuloročnej série je viac takých, ktorí svoju šancu premárnili. Nikde však nie je napísané, že nedostanú druhú. Mňa najviac v tomto smere oslovila Zdenka Predná, ktorej to ide tak, ako by malo.
- Na jednotlivé kolá pravidelne chodili aj Kremničania. Mali ste z toho radosť?
- Určite a veľkú. Mám rád toto mesto, priateľov, svoju rodinu. Aj touto cestou sa chcem všetkým poďakovať za podporu. Bol to výborný pocit mať tam „svojich“. Rád sa sem vraciam a o všetkom, čo sa v meste deje v mojej neprítomnosti, viem od našich. Teraz ma dosť trápi kontroverzný zlatý projekt na spustenie povrchovej bane. Mestu by mimoriadne uškodil a ak budem mať možnosť, podporím protestné akcie.
- Ako je to s dievčenským záujmom? Musel výrazne vzrásť...
- Žiadny nie je.
- Buď klamete, alebo sa už objavil niekto konkrétny.
- Ani to, som voľný (smiech).
Bola to škola pre celú rodinu
Kláry Štroffekovej sa po synovom vypadnutí viacerí ľudia pýtali, prečo si aspoň trocha nepoplakala. „Bola som rada, že to dobre odspieval a že vypadol v kole, kde bol výborný. Dôvod plakať som nemala. Slzy sa mi tisli do očí skôr vtedy, keď niečo výborne zaspieval,“ zdôverila sa nám Ivanova matka. Keďže je učiteľkou gitary v základnej umeleckej škole, jeho výkony vždy rozoberali aj doma. Hoci Ivan je v tomto smere zdravo tvrdohlavý a vždy si presadil svoje. „Vždy ma viac zaujímalo, či zaspieva čisto a dá do toho dušu. Prípadné vypadnutie ma až tak netrápilo,“ dodala Klára.
Rodinu viac preskúšal mediálny tlak. „Ak o vašom dieťati napíšu nezmysly, alebo nafúknuté veci, bolí to a máte strach, aby to neublížilo jemu a rodine. Pre nás to však bola istým spôsobom aj dobrá škola. Naučili sme sa takýmto veciam čeliť a v podstate na ne nereagovať. Nemalo by to zmysel. Ale priznávam, stálo nás to všetkých nemálo síl,“ dodáva Klára Štroffeková.
