ktorí v tom čase neboli jeho občanmi. Vtedy malo mesto 1449 obyvateľov a 247 domov s 347 bytmi. Pre výstavbu závodu s „utajovanou“ výrobou bolo síce určené katastrálne územie susednej obce Horné Opatovce, no organizátori stavby si určili za svoje sídlo Svätý Kríž. Prví zamestnanci boli evidovaní už v máji 1951. V prvej etape to boli najmä českí odborníci. Bývali v Štátnych kúpeľoch Sklené Teplice. V tom istom roku vznikajú Stavebné závody Hron. Do tejto stavebnej organizácie prichádzajú pracovníci rôznych profesií – robotníci, murári, tesári, šoféri, majstri a inžinieri. Pestré bolo aj zastúpenie rôznych národností – Slováci, Česi, Maďari, Ukrajinci. Samozrejme, najviac pracovníkov bolo zo Slovenska a Čiech, ale spokojne by sme mohli povedať, že z každého jeho kúta. Hutníci, teda ľudia, ktorí mali pracovať s kovom, boli najmä z Považskej Bystrice, Bridličnej, Dečína. Stavbári zas boli najmä z východného Slovenska, kde práve skolabovala výstavba Hutníckeho kombinátu v Košiciach (HUKO).
Pozemky pre stavbu sa vykupovali v katastrálnom území obce Horné Opatovce. Výroba bola tajná, nik z obyvateľov nevedel, čo sa v budúcej fabrike bude vyrábať. Určite sa ich nikto nepýtal, či súhlasia s odpredajom pôdy, cena ktorej bola určená na 80 halierov za štvorcový meter. Neskôr to bolo údajne 2 koruny. V Horných Opatovciach bolo vykúpených 160 hektárov. Aj výkresy, podľa ktorých sa začalo stavať, mali utajené názvy, Tak prvá hala pre elektrolýznu sériu A sa volala Marx a druhá Engels. Tempo výstavby bolo veľmi vysoké a to ešte treba vziať do úvahy nízky stupeň mechanizácie stavebných prác. Ako príklad iste poslúži výstavba meniarne, ešte aj z dnešného pohľadu zložitej stavby. Začala sa stavať 24. novembra 1951 a 29. júla 1952 už bola pripravená k montáži. Tempo to bolo nevídané.
Už v roku 1952 sa začala výstavba bytových domov a do konca toho roku bolo v 9 blokoch odovzdaných 108 bytov, vrátane 64 bytov na pohotovostnom sídlisku vo Vieske. Samozrejme, že ešte neboli pevné chodníky a cesty, domy boli neomietnuté, byty sa lokálne vykurovali napríklad i železničnými lokomotívami. Ale do konca roku 1953 bolo odovzdaných ďalších 10 blokov s 298 bytmi, v roku 1954 to už bolo 506 bytov. Počet nových bytov narastal a začali sa stavať aj obchodné jednotky. Napríklad v roku 1956 bolo odovzdaných do užívania 18 obchodov. Prvé domy boli stavané bez obchodov na prízemí, neskoršie postavené ich už mali. Do konca roku 1960 bolo vybudovaných 2237 bytov a 51 obchodov.
Významne sa zmenila sociálna štruktúra mesta, ktoré bolo v roku 1955 premenované na Žiar nad Hronom. Obyvatelia sa už v prevažnej miere zaoberali priemyselnou činnosťou. Najviac sa ich prisťahovalo do roku 1965 a štatistika uvádza, že vyše 50 percent nových obyvateľov prišlo z bývalého okresu Kremnica, asi 29 percent z okresu Nová Baňa a zvyšok z okolia Banskej Bystrice, Brezna, Banskej Štiavnice, Levíc, Zlatých Moraviec, Želiezoviec, Šiah, Štúrova, Vrábel, ale aj z Prahy. Podľa sčítania ľudu z roku 1970, žilo v meste 3125 robotníkov, 118 roľníkov a v hutníckej oblasti bolo zamestnaných 2775 osôb. Mesto získalo priemyselno-hutnícky charakter.
Vráťme sa však o niekoľko rokov dozadu. V auguste 1953 bol vyrobený prvý elektrolytický hliník náročnou hutníckou technológiou, prvý raz použitou nielen na Slovensku, ale v celom Československu. Súčasne sa začalo veľkorysé budovanie typického socialistického kombinátu „od rudy až po hotové výrobky“. Takýto zámer bol zdôvodnený politickým rozdelením Európy a uvalením embarga na dovoz hliníka do Československa. Postupne bola v roku 1954 uvedená do chodu výroba anódovej hmoty, o tri roky neskôr výroba oxidu hlinitého. V roku 1956 začala pracovať prvá turbína na výrobu elektrickej energie a rozbiehali sa aj ďalšie pracoviská. Významným dátumom je uvedenie do chodu technológií, ktoré spracovávali hliník do polotovarov. Okolo roku 1966 sa začala výroba zinkových kalíškov, o niečo neskôr výroba analyzátorov aminokyselín, nasledovali hliníkové protislnečné žalúzie, podhľady, tuby, rôzne meracie prístroje. Prvé odliatky z hliníkových zliatin boli vyrobené v roku 1967 a v tom roku sa začali vyrábať aj hliníkovo-oceľové laná. Významným odborom bola výroba hliníkových profilov od roku 1969, nadväzne sa začali vyrábať aj stavebné prvky. V stručnosti by sa dalo povedať, že týmto bol výrobný cyklus hlinikárskeho kombinátu ZSNP v podstate uzatvorený. V tom období bolo už 68,1 percenta občanov zamestnaných v priemysle (najmä hutníckom). V poľnohospodárstve pracovalo 2,9 percenta občanov, zvyšok tvorili zamestnanci štátu.
V súvislosti s výrobou hliníka nemožno nespomenúť ekologické problémy, ktoré so sebou produkcia prinášala z dôvodu nedokonalého, ba v prvej etape prakticky žiadneho zneškodňovania exhalátov. Išlo najmä o exhaláty fluoru, dechtov, prachu, oxidu siričitého a oxidu dusíka. Opatrenia sa síce začali realizovať už v roku 1954, ale ich účinnosť bola nízka až nulová. Mesto Žiar nad Hronom získalo v Československu prvenstvo v zamorení exhalátmi. Vzniklo množstvo prác, ktoré dokazovali zhoršenie zdravotnej situácie občanov. Kritická ekologická situácia sa najviac dotkla obce, ale najmä občanov Horných Opatoviec, ktorá bola v roku 1969 zlikvidovaná. Radikálne riešenie tejto situácie sa zrealizovalo v rokoch 1988 – 1996, keď sa zmodernizovala technológia výroby hliníka na vopred vypaľované anódy s dokonalým zachytávaním exhalátov. Súčasne boli riešené aj ostatné ekologicky problematické uzly (odstavenie výroby oxidu hlinitého, rekonštrukcia energetického hospodárstva, odprášenie všetkých výrob).
