Na jar býva veľa zranených dravcov, záchrana je zložitá

nych dravcov. Rehabilitácia je pritom mimoriadne náročná a prostriedky na ňu si zháňajú sami.
„Keďže na jar ide hlavne o mláďatá, vyžaduje si dlhý čas, kým ich môžeme vypustiť do prírody. Robíme to metódou voľného letu. Postupne u nich musíme vypestovať podmienený reflex, aby si dokázali potravu obstarať sami,“ hovorí sokoliar Pavel Michal. Dravce síce po čase vypustia do prírody, no o potravu sa im ďalej starajú. Musia im ju dať na minútu presne, aby v nich spustili akési vnútorné biohodiny. Až po čase sa naučia zabezpečiť si potravu aj sami. Úspešnosť odhadujú sokoliari až na 90 percent.
Po dlhej zime im ľudia často hlásia aj zoslabnutých dravcov. Taký bol prípad samice myšiaka lesného, ktorú našli bezmocnú pri ceste blízko Kremnice. „Zistili sme, že nemá nič zlomené, bola iba zoslabnutá a vyhladovaná. Nebola schopná nájsť si potravu možno týždeň,“ dodal Michal. Ľudia, ktorí ju našli, ju síce nakŕmili mäsom, ale tým jej skôr ublížili. Zoslabnutý dravec ťažké mäso konzumovať nesmie. Aj preto jej museli sokoliari najprv vytlačiť nestrávené mäso z hrvoľa a potom ju začali kŕmiť menšími dávkami a ľahkým mäsom. Dravec zosilnel a už koncom tohto týždňa by ho chceli vypustiť do prírody. Mal by to zvládnuť, lebo na človeka si ešte príliš nezvykol.
V mnohých prípadoch je nevyhnutná operácia dravca. Ľahšie operácie zvládajú sokoliari aj sami, k zložitejším radšej privolajú veterinárov. Nedávno úspešne amputovali prst jastrabovi, ktorý sa chytil do želiez. Po čase ho úspešne vypustili. Horšie je, ak má dravec zlomené krídlo, vtedy je už jeho pobyt v prírode takmer nemožný. Počas tejto jari sú sokoliari obozretní aj pred tým, či dravec nemôže trpieť vtáčou chrípkou. S takýmto prípadom sa zatiaľ nestretli.

Dravca zachraňujú aj za cenu porušenia zákona
Zákony, ktoré súvisia so záchranou dravých vtákov, považujú sokoliari za nedostatočné. Ak zachraňujú dravce, robia to v podstate nelegálne. „Človek, ktorý nájde zraneného dravca, mal by sa obrátiť na obvodný úrad životného prostredia. Tam je však limitovaný úradnými hodinami, víkendovým voľnom, ale i tým, že tu často pomoc nenájde,“ myslí si Pavel Michal. Na úrade ho často odkážu na veterinára, sokoliarov, či rehabilitačné stanice. Tých je však na Slovensku iba niekoľko – zväčša fungujú pri správe národných parkov, chránených krajinných oblastí, či zoologických záhrad (Banská Štiavnica, Červený Kláštor, Bratislava, Bojnice, Rozhanovce, Nitra, Zázrivá, Nové Sady).