iaľ fotí jazero uprostred dediny. Keby bolo menšie, dalo by sa prirovnať k juhočeským rybníčkom z obrázkov Josefa Ladu. Čo nesedí, sú stromčeky hlásiace sa k životu priamo z hladiny vodnej plochy. Miesto, kde sa „jazero“ nachádza, Hornosečania nazývajú hôrka. Ešte donedávna tu, v strede obce, stálo 160 mohutných päťdesiatročných topoľov. Ľudia sa do hôrky na ploche dvoch hektárov chodili poprechádzať, oddýchnuť si. Lesík neplnil len funkciu zelených pľúc obce, ale bol aj obľúbenou oddychovou zónou.
Mohutné konáre
sa stali hrozbou
Životnosť topoľa je kratšia ako polstoročie. Konáre stromov, z ktorých štyri dosahovali priemer kmeňa až 180 centimetrov, vysychali, odlamovali sa a ohrozovali okoloidúcich. Preto obec rozhodla o ich výrube. Ďalším dôvodom bola vysokoalergénna takzvaná topoľová vata, ktorá obťažovala obyvateľov.
„Územný plán obce počítal s výrubom starých stromov, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2003 – 2004,“ hovorí hornosečiansky starosta Jozef Adami. Projektant nového využitia centra obce navrhol nahradiť starú výsadbu stromami, ktoré dobre znášajú tamojší podmáčaný terén. Dominantnými drevinami sa tak mali stať jasene a jelše, ktorým nielen nevadí mokrá pôda, ale vodu z nej i odčerpávajú. Na okrajoch priestranstva boli vysadené červené duby a javory.
Ako sa z lesa stalo jazero, ozrejmuje hlava obce: „Na tomto mieste bol vždy, odkedy sa pamätám, prírodný výmoľ. Možno vznikol činnosťou ľudí, ktorí si v dávnejšej minulosti odnášali zeminu na stavbu hlinených domov. Spodná voda, ktorá je tu vysoko, si sem podzemnými tokmi rýchlo našla cestu. Z detstva si pamätám, že hôrka bola často zaliata vodou.“
Negatíva vodných diel
Stojatá voda v strede obce dosahuje hĺbku do jedného metra. Aj v pivniciach domov často stúpne hladina spodných vôd. Paradoxné je, že hôrka takmer dvadsať rokov nebývala zatopená. Ako si starosta spomína, naposledy zápasili s veľkou vodou v roku 1976. Od roku 1996, kedy sa začalo s budovaním hrádze na Hrone, sa objavujú problémy s vysokou hladinou spodných vôd. „Uvedomujem si prínos vodného diela v Kozmálovciach i malej vodnej elektrárne na Hrone, ale čo absentuje, je ich koordinácia, keďže ich prevádzkujú odlišné subjekty,“ myslí si starosta. „Keby ich činnosť bola zosúladená, takéto stavy by nemuseli nastať.“
Či stromy „utopené vo vode“ niekedy svojím vzrastom doženú vyrúbané staré topole, je otázne. Mnohé mladé stromy nezniesli ťažké podložie a podmáčanie a neuchytili sa. Minulú jeseň boli nahradené novými stromčekmi. Hornosečania by uvítali, keby sa z hôrky s 50-ročnou tradíciou opäť stala oddychová zóna. Mohli by sa odtiaľ kochať i výhľadom na blízky rekonštruovaný storočný most. Koncom mesiaca uplynie rok, čo ho obec so 490 obyvateľmi svojpomocne modernizovala.
Novembrové bociany
Kým vysoká spodná voda spôsobuje niektorým obyvateľom Hornej Seči vrásky na čele, bociany, ktoré, ako vraví Jozef Adami, sem prišli spolu s nežnou revolúciou z vedľajšej Dolnej Seče, majú z vodnej plochy evidentný osoh. Brodia sa v nej a nachádzajú tu dostatok žiab pre seba i svoje budúce ratolesti. Tie zrejme čochvíľa vykuknú z hniezda, lebo bocianí pár, ktorý sa tu usídlil, po prvýkrát zaregistrovali tento rok už 13. marca.
Zdá sa, že nie každému v obci vadí hladina spodnej vody. Neďaleko hôrky, ale i tesne v jej blízkosti vyrastajú nové domy a z Hornej Seči sa pomaly stáva prímestská zóna Levíc.
Starosta prílev obyvateľov víta a možno dúfa, že nájde viac podpory vo svojom úsilí dosiahnuť, aby zosúladením činnosti prevádzkovateľov vodných diel na Hrone sa optimalizoval tok spodných vôd v tejto lokalite. Aby namiesto jazera živeného spodnými vodami stál v strede dediny zdravý mladý lesík.
Katarína Lalíková