Najviac sa pestovala raž, oveľa menej pšenica, pretože raž dosahovala väčšie výnosy a nebola náročná na hnojenie. Naši predkovia až do 18. storočia jedli len ražný chlieb. Veľmi často siali aj „suržicu“, teda zmesku raže a pšenice. V severnejších oblastiach Tekova bol jačmeň chlebovou obilninou, miešal sa s ražou a mlel na múku. Tenkel bol primitívny, dnes už neznámy druh pšenice. Používal sa na prípravu krúp. Pestovala sa aj pohánka, nazývaná „tatarka“. Do Európy sa pravdepodobne dostala prostredníctvom Turkov. Ľan a konope sa v Tekove pestovali od pradávna. Konope malo prevahu na juhu Tekova. Tvorilo základ výroby plátna. Zo semien konope sa lisoval olej a vyrábala kolomaž. Dôležitú zložku stravy tekovského sedliaka tvorili strukoviny. Najviac sa pestovali hrach a šošovica. Menej bôb, fazuľa, cícer, slovienky. Konzumoval sa aj istý druh jedlej repy. Pestovanie zemiakov sa v Tekove rozšírilo až v druhej polovici 18. storočia. Predtým sa v Tekove začala pestovať kukurica. Do Uhorska sa dostala okolo roku 1590 dvomi cestami. Do západnej časti Uhorska prenikla z Talianska a do východnej cez Sedmohradsko prostredníctvom Turkov. Ako dôkaz môžeme uviesť jej prvý dobový názov „tricitum turcium“(turecké žito). Takisto sa v tomto období v Tekove pestoval tabak, spočiatku (tak ako kukurica) len v záhradách. Zo zeleniny tekovský sedliak pestoval kapustu a cibuľu. Kapusta slúžila ako krmivo pre dobytok, ale sa tiež nakladala do sudov. V Tekove sa pestoval i petržlen, zeler, cesnak, uhorka a tekvica. Paprika a paradajka sa objavujú oveľa neskôr.
Miroslav Pius
