Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Huncút zo Štiavnice

Sedíme v Baníckej krčme u pána Karabellyho na Kammerhofskej ulici, oproti vchodu do historickej dedičnej štôlne Glanzenberg. Tu, pri jednom zo stolov, kde sa pravidelne schádzajú členovia Banskoštiavnicko - hodrušského baníckeho spolku, má svoje miesto aj


štiavnický Nácko, jeho dnešný predstaviteľ, v civile Jozef Osvald.
Poklona, pán profesor
Nedá sa začať ináč ako poctou Jozefovi Vášárymu (áno, je to otec sestier Vášáryových), ktorý bol v Štiavnici veľmi obľúbený. Ako stredoškolský profesor slovenčiny sa o štiavnické nárečie zaujímal, písal o ňom a zbieral aj vtipy, žarty, historky – banícke špásy a huncútstva. Bolo ich dosť, lebo taká ťažká práca v podzemí musela byť vyvážená veselým duchom a vtipom, aby zľahčila napäté a ťaživé situácie. V 50-tych rokoch, kedy sa Náco „narodil“, boli veľmi populárne estrády, všade tam, kde sa ľudia stretávali pri rôznych príležitostiach, najviac tlieskali práve ľudovým rozprávačom. A štiavnický Nácko v podaní profesora Vášáryho za dve desaťročia vystúpil neuveriteľných 1155 – krát!
„Oslovili ma, až keď pán profesor zomrel,“ hovorí Jozef Osvald, „možno preto, že som mu pomáhal zbierať tie vtipy. Tak som sa ja k tomu dostal, aj keď som nikdy nerecitoval, ani nehral divadlo. Štiavnický Náco v mojom podaní – to nie je rola, ale záľuba,“ vysvetľuje. Okrem tejto jedinečnej má ešte ďalšie dve - cestovanie a banské lampy.
Náco mení šatník
Profesor Vášáry vystupoval v starej slávnostnej baníckej uniforme. Keď sa Náca ujal Jozef Osvald, prvé, čo urobil, zaobstaral mu nový šatník. „V tom čase začínal náš banícky spevokol Štiavničan, tak som si všímal, ako bol v pesničkách Náco znázornený. A podľa toho som ho aj začal stvárňovať. Na hlavu som mu dal klobúk, pričervenil som mu nos, lebo Náco si rád vypil ako každý baník, a ako každý baník musel mať aj fúzy. Tie totiž nosili aj z hygienických dôvodov, zachytávali prach. Podľa pesničiek mal károvanú košeľu a lajblík, spod neho museli byť vidno hodinky na retiazke - tá bola obyčajná, ale Náco si ju každý týždeň natrel na žlto, aby ľudia videli, že chodí so zlatými hodinkami. Nohavice museli byť kárované, tie som zohnal z Ameriky od svokry. Najťažšie bolo zohnať obnosené semišové bagandže, ale tie som našťastie našiel v jednom starom rozbúranom dome tu na Paradajze. Pôvodný je aj kufor z roku 1887, ten som našiel v štiavnickom Kammerhofe. A v kufri, ktorý má nápis Nácko na cestách, má, nuž čo iné ako „šerblík“, ktorý mu tam dala starostlivá žena Léna…“ Oblečenie i rekvizity hovoria nielen o jednom štiavnickom huncútovi, ale aj o ľuďoch, ktorí v Štiavnici chodievali „na špacírung“ na dodnes známy trotuár. Preto ani Náckovi nesmela chýbať prechádzková bakuľa, prípadne „amprtieľ“, po štiavnicky dáždnik. Neskôr postavičku jej predstaviteľ vylepšil aj tým, že mu na zadnú časť tela pridal „ošliador“ – zásterku z oslej kože, ktorú nosili baníci pri práci pod zemou.
Dobráčisko, beťár, figliar, huncút…
Keď zozbierali vtipy, anekdoty a žartovné príhody Náca, jeho ženy Lény, kamarátov Lojza, Handza či susedy Pepiny, ukázalo sa, že ich koluje medzi štiavnickým ľudom viac ako tisíc. „Niektoré vymysleli Štiavničania, iné povymýšľal závistlivý svet,“ smeje sa Jozef Osvald. Tvrdí sa však, že väčšinou ide o skutočné príbehy. Tie si dnes už v knižnej podobe odnášajú ako suvenír aj mnohí návštevníci Banskej Štiavnice. Jozef Osvald v prestrojení za Náca najradšej rozpráva vtipy v baníckom prostredí, kde im rozumejú. Súvisí to s baníckym slangom, ale aj tvrdým štiavnickým nárečím, ktoré sa nedá v niektorých vtipoch vynechať. Stávalo sa, že estrády štiavnického Náca trvali tak dlho, že museli prítomných vyzvať: „Ludya dobrí, konec, ráno treba ist fárat!“ Medzi mládežou sa mu Náckove vtipy hovoria ťažšie: „Už im nerozumejú, majú iné myslenie a smejú sa už na iných veciach,“ vysvetľuje. Ale ako si ich všetky zapamätá? Na to má Náco svoj trik. „Aha,“ ukazuje na hrubý štôs kartičiek, „jednu z nich vytiahnite a prečítajte začiatok…“ Vyberiem kartičku a čítam: Nácka seklo v krížoch…. A Nácko bez zaváhania pokračuje: …Léna ho odvlečie k lekárovi a v ordinácii mu povie: „Nácko, tu sa pekne rovno postau, nak pán doktor vidya, aký si krivý.“
A zase niekto príde
Pán Osvald zbiera vtipy aj ďalej, prišiel na to, že ich zdroj je nevyčerpateľný. Vznikajú stále nové, on ich sem - tam prispôsobí, „zaktualizuje“. Má už vnuka i vnučku - vnuk spočiatku robil Náckovi spoločnosť v tradičnom Salamandrovom sprievode, ktorý vždy začiatkom septembra prechádza Zlatým mestom, ibaže Jakub už vyrástol. Kto bude pokračovať v tradícii rozprávača baníckych príbehov? „Nuž čo, zase niekto príde, obyčajne len tak náhodou, je to všetko zhoda okolností,“ verí Jozef Osvald, ktorý má dnes 70 rokov. Raz do mesiaca sa v Baníckej krčme stretávajú bývalí baníci, členovia už spomínaného Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku, aby sa porozprávali o starej, novej, ale aj budúcej Štiavnici. Bane sú zatvorené, ale dokedy žijú ľudia, ktorí v nich dolovali zlato a striebro, ožívajú v rozprávaní aj ich príbehy. „Aj keď bola v bani ťažká robota, baníci vždy mali obrovský zmysel pre humor,“ hovorí Jozef Osvald, baník v dôchodku. „Keď niekto niečo vyparatil, v tom momente to bolo niekde napísané, alebo poskladaný veršík, dalo sa mu to na vozík. V Hodruši v bani, ako sa vchádzalo do štôlne, bol veľký televízor, ale len rám. A každé ráno sa tam objavilo nakreslené a slovami skomentované to, čo sa deň predtým medzi baníkmi stalo. Nikto nevedel, kto to vyvesuje, až keď ten chlapík zomrel. A čím sa niekto na to viac hneval, tým mal väčší posmech. A tak aj ja, keď sa ma pýtajú, či ma nezlostí, keď mi na ulici hovoria Nácko - veru radšej poviem, že nie.“
Nácko sa chystá aj do bronzu
Banská Štiavnica sa stáva mestom škôl, mladých ľudí. Viac ako tisícročná tradícia baníctva, ktorá zanechala na takom malom priestore vyše sto vyhĺbených šácht, okolo 300 banských diel, odchádza do minulosti, už nenávratne. Ostane skanzen, múzeá, historické a technické pamiatky, ktoré spolu s nevšednou prírodou umožnili zapísať Banskú Štiavnicu v roku 1993 na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. A k tomuto dedičstvu patrí aj postava štiavnického Nácka. Na jeho sochu - mala by stáť na štiavnickom trotuári – sa práve koná verejná zbierka, ktorú okrem baníckych spolkov organizuje cez svoju internetovú stránku aj mesto. Na jej odhalenie príde isto celá hrdá Štiavnica. Keby to tak pán profesor Vášáry bol tušil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 700
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 610
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 915
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 995
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 718
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 268
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 097

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Sociálny kapitál od Ruska po Švajčiarsko
  2. Anna Miľanová: Behavioristická psychológia z pohľadu Carla Rogersa...
  3. Věra Tepličková: Pracovať od svitu do mrku a nikdy inak
  4. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  5. Post Bellum SK: Nechcem byť súčasťou zániku demokracie
  6. Ján Roháč: Fotoblog XII.: Moje ulice Bukurešti
  7. Anna Miľanová: Zlatoň obyčajný ( Cetonia aurata )... 2022
  8. Miroslav Haviar: A čo takto kráľovstvo?
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 21 480
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 13 089
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 10 147
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 362
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 952
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 475
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 428
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 253
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Regionálne noviny MY organizujú už niekoľko rokov advetné podujatie Slovensko spieva koledy, ktoré v predvianočnom čase spája obyvateľov našej krajiny.


22 h
Súkromná škola umeleckého priemyslu v Kremnici.

Žiaci v škole ani nie sú a študujú dištančne.


5. dec
Návrh podoby Parku Štefana Moysesa.

Cieľ je spojiť park a objekt kaštieľa do harmonického celku.


SITA 5. dec
Ilustračná fotografia.

Od budúceho roka by mohli platiť desaťnásobne vyššiu daň z nehnuteľností.


TASR 2. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vladimír Gajdičiar sa úmyselne skrýva.


6. dec

Jeho návrat ešte pred týždňom vraj nepripadal do úvahy.


6. dec

Rozhovor s riaditeľom Eduardom Apfelom.


6. dec

Približne 25 miliónov eur by mala stáť výstavba nového športovo-zábavného parku nadväzujúceho na letné kúpalisko Čajka v Bojniciach.


SITA 19 h

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Sociálny kapitál od Ruska po Švajčiarsko
  2. Anna Miľanová: Behavioristická psychológia z pohľadu Carla Rogersa...
  3. Věra Tepličková: Pracovať od svitu do mrku a nikdy inak
  4. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  5. Post Bellum SK: Nechcem byť súčasťou zániku demokracie
  6. Ján Roháč: Fotoblog XII.: Moje ulice Bukurešti
  7. Anna Miľanová: Zlatoň obyčajný ( Cetonia aurata )... 2022
  8. Miroslav Haviar: A čo takto kráľovstvo?
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 21 480
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 13 089
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 10 147
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 362
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 952
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 475
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 428
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 253
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu