nistrov ZSSR včera oznámila, že v Černobyľskej jadrovej elektrárni došlo k havárii, pri ktorej bol poškodený jeden z reaktorov. Podnikajú sa kroky k odstráneniu následkov a postihnutým sa poskytuje pomoc. Bola utvorená vládna komisia.“ To bolo všetko a k tomu tri dni po „atómovom výbuchu“, kedy už zaznamenali prvých mŕtvych a celý rad ožiarených. Správy o zvýšenej radioaktivite sa začali objavovať predovšetkým v zahraničných médiách. Naša tlač len malými článkami upozorňovala, že ide o štvavú politiku zo západu.
Poďme však do Žiaru nad Hronom, kde sme sa v tom období veselo pripravovali na oslavy 1. mája. Ulice boli plné ľudí a nikoho ani len nenapadlo upozorniť ľudí, aby zbytočne nevychádzali z domov. Pamätám si, ako sme sa na 1. mája s jedným priateľom bavili čiernym humorom, že možno sme už aj ožiarení a že to môže byť aj k niečomu dobré. Neskôr sme zistili, že skutočne sme boli ožiarení, ale do akej miery, to sa už asi nikto nedozvie.
Siedmeho mája vydala tlačová agentúra vyhlásenie hlavnej hygieničky ČSSR Zuskovej, v ktorom presviedčala občanov, že netreba mať obavy o zdravie, len nesmieme vyvolávať zbytočnú nervozitu. Zdôraznila, že všetky potraviny a voda sú neškodné, vrátane mlieka pre kojencov. Občania mohli podľa nej voľne cestovať a žiť normálnym spôsobom života. Vtedy už v Rakúsku obmedzili pohyb detí vonku a hranie sa v pieskoviskách. Častejšie polievali ulice. Československo nedokázalo prekonať bariéru propagandy a nakoniec 9. mája ako spoluorganizátor cyklistických Pretekov mieru ich uskutočnilo v Kyjeve. Bola to najväčšia demonštrácia „neškodnosti“ Černobyľu. Žiadne merania sa nezverejňovali v číslach, len krátke informácie o tom, že rádioaktivita sa znižuje. Konkrétne čísla boli uverejnené až po troch rokoch.
V stredoslovenskom kraji merala pravidelne žiarenie krajská hygienická stanica v Banskej Bystrici. Už 30. apríla namerala dvojnásobok žiarenia, po daždi sa žiarenie zvýšilo na päťnásobok, v niektorých lokalitách až na deväťnásobok. Najvyššie hodnoty boli namerané v Novej Bani. Medzi lokalitami, ktoré boli výraznejšie kontaminované, sú uvádzané okresy Dunajská Streda, Komárno a Žiar nad Hronom. V meste, ani v ZSNP však neboli prijaté žiadne zvláštne opatrenia.
A potom prišlo to nalepšie. Už v lete začali rásť huby ako „divé“. Ich cena tak poklesla, že v Bratislave na trhu sa dala kúpiť za štyri koruny celá kopa. Jedna z teórii hovorila, že je to spôsobené rádioaktivitou z Černobyľu. Pravdou je, že huby koncentrujú v sebe rádioaktívne i ťažké kovy a práve huby z okolia Žiaru nad Hronom obsahovali v tom čase rádioaktívne látky na hornej hranici hygienickej normy. Jeden kilogram čerstvých húb obsahoval 4000 bekerelov rádioaktívneho cézia a podľa hygienických noriem by sme museli zjesť 100 kilogramov húb, aby sme sa dostali na hygienický limit. Asi tak nebezpečné neboli. Na druhej strane o rádioaktivite sa tvrdí, že každé jej množstvo je škodlivé a nakoniec, niektoré látky, ktoré unikli (stroncium, cézium), majú dlhodobý účinok a stále sa nachádzajú v pôde, z ktorej sa môžu dostať do potravín.
Pre našu ožiarenú generáciu, ale aj pre budúce generácie niekto múdry povedal: „Svet možno začína teraz naozaj nový vek. Po Černobyle nebude už nikdy taký, akým bol.“ Černobyľ si nosíme v sebe ako tajomstvo, o ktorom by sme sa bez Gorbačova ani neboli dozvedeli.
