cia školy vo Svätom Kríži doložená spisom z roku 1598. Peter Ratkoš uvádza, že škola existovala pod dozorom miestneho farára. Ďalší písomný záznam je z roku 1608, ktorý uvádza, že učiteľ Ján Prajus bol aj mestským pisárom a práve v roku 1608 aj aktérom majetkových konaní medzi krížskym obyvateľstvom. A tak je Ján Prajus historicky prvým písomne doloženým učiteľom v našom meste. V záznamoch z roku 1626 sú uvedené aj pôžitky, ktoré mal učiteľ a organista. Podľa nich mal tri lúky a na Michala dostával rôzne naturálne výrobky – mäso, pivo, sliepky a pod. Učiteľ navyše dostával plat od mestečka a zápisné od každého žiaka. Zaujímavá je informácia, že učiteľ patril medzi mestskú honoráciu a popri úradníkoch v biskupskom kaštieli bol najlepšie odmeňovaným občanom. Ratkoš veľmi podrobne preštudoval túto problematiku a tak zistil, že prvým Svätokrižanom (písomne doloženým), ktorý študoval na vyšších školách, bol Martin Jankovič. V roku 1628 predal jeho brat polovicu majetku, aby Martin mohol študovať (pravdepodobne na gymnáziu alebo univerzite). V roku 1637 je medzi študentami trnavskej univerzity zapísaný krížsky mešťan Jakub Vieskay a v roku 1639 Michal Braxatoris, čo naznačuje dobrú vzdelanostnú úroveň svätokrížskej školy. V rokoch 1662 – 1679 študovalo už na univerzite v Trnave deväť študentov a všetci dosiahli hodnosť bakalára. Boli to Antony, Nemesný, Kossin, Debnár, Kmetki, Kraus, Mestyan, Liškovich, Hurta. Ak by sme si do písania týchto mien premietli zmeny pravopisu, zistili by sme, že mnoho takýchto mien je tu aj v dnešných časoch.
Musíme si však uvedomiť, že školská dochádzka bola v Uhorsku povinná až od roku 1868, a tak si treba predstaviť prácu učiteľa pred týmto obdobím v iných dimenziách. Učiteľ mal síce gymnaziálne vzdelanie, ale podmienky, za akých žiaci navštevovali školu, boli zložité. Do školy chodili len v zimných mesiacoch od novembra do marca. V lete vypomáhali na poliach. Škola bola jednotriedna a v nej boli začlenené tri ročníky. Školská dochádzka bola dobrovoľná, z mnohých rodín deti do školy vôbec nechodili. Oveľa lepšia situácia nebola ani po zavedení povinnej školskej dochádzky. Školský inšpektor Bornemisza ju charakterizoval takto: „Bledé a chudé tváričky detí presvedčive ukazujú núdzu. Chatrný odev svedčí o nedostatku. Obuv vyzúvajú už prvé jarné slnečné lúče a obúva ju mráz až po všechsvätých. Koľko je tu detí, ktoré hneď za rána chodia niekoľko kilometrov cesty do školy cez hory, cez doly.“
Zaujímavé informácie uvádza už spomínaný kronikár z roku 1956. Podľa neho existujú zápisy z porád učiteľov zo Svätého Kríža a okolia od roku 1858. Z týchto zápisov sa dozvedáme, že učitelia sa raz do roka schádzali na seminároch, ktoré sa venovali rôznym témam. Napríklad jedna z tém znela: O pohybovaní zemi a z také pochádzajúcom dni a noci a o stránkach roku. V roku 1860 sa učitelia rozhodli založiť knižnicu a na každej porade sa na ňu skladali zo svojich peňazí. Obdivuhodné, nie?
Významne na školstvo vo Svätom Kríži a okolí zapôsobil príchod banskobystrického biskupa Štefana Moysesa do mesta v roku 1851. Podľa neho bolo školstvo a zvyšovanie vzdelanosti najdôležitejším faktorom pre rozvoj národa. Samozrejme, že najväčší úspech dosiahol na zveľadení gymnázia v Banskej Bystrici, ale bol to on, ktorý inicioval a založil školu v Prestavlkoch, zakladal nedeľné školy, v ktorých sa ľudia učili čítať a písať. Prednášal o pedagogike, metodike vyučovania a výchove. Zakladal knižnice, vydržiaval dedinské školy, pomáhal vybaviť školy učebnými pomôckami. Tak to bolo aj so školou vo Svätom Kríži – finančne bola závislá od mesta a biskupa Moysesa. V roku 1862 bola dokonca postavená nová škola a tá istá bola v roku 1872 rozšírená. V roku 1866 navštevovalo školu 91 žiakov, ale v roku 1886 to už bolo 144 žiakov v dvoch triedach. Vyučovalo sa v nej po slovensky, no od roku 1879 boli deti povinné učiť sa aj po maďarsky a od roku 1907 už len po maďarsky. Výnimku malo len vyučovanie náboženstva obyčajne vtedy, keď žiaci neovládali maďarský jazyk.
V roku 1929 bola vybudovaná nová škola, ktorá však bola počas druhej svetovej vojny silne poškodená. Pomerne neskoro vznikla v našom meste Meštianska škola, v ktorej sa začalo vyučovať 1. novembra 1943 najskôr v dvoch triedach, ale už v nasledujúcom roku to boli tri triedy. Škola sídlila v biskupskom kaštieli a jej prvým riaditeľom bol Pavol Klimo. V roku 1948 bola táto škola premenovaná na strednú školu a v roku 1953 na osemročnú strednú školu.
V súvislosti s výstavbou hlinikárne začal v Žiari nad Hronom stúpať počet školopovinných detí, čo si vyžiadalo výstavbu nových škôl. Už v roku 1952 sa začala stavať nová osemročná škola (súčasná budova gymnázia), v roku 1954 sa začalo v nej vyučovanie s 844 žiakmi. Od roku 1959 píše svoju históriu Základná škola na Ul. Dr. Janského, od roku 1963 ZŠ na Ul. M.R.Štefánika a poslednou školou, ktorá definitívne ukončila vyučovanie na zmeny v Žiari nad Hronom, bola ZŠ na Ul. P.Jilemníckeho v roku 1986. Všetky školy navštevovalo v roku 1988 vyše 3200 žiakov.