Jedno zo zatmení Slnka bolo 29. marca pozorovateľné aj z Turecka. Túto príležitosť si nenechala ujsť skupina astronómov a pracovníkov hvezdární na Slovensku a vydala sa na expedíciu do mestečka Side, nachádzajúceho sa neďaleko mesta Antalya. Napriek mnohým komplikáciám počas cesty sme na dané miestoúspešne dorazili večer pred úkazom. Počas noci sme inštalovali a pripravovali ďalekohľady aj s technikou.
V deň zatmenia bolo pekné počasie. Keďže sa naše pozorovacie miesto nachádzalo v Apolónovom chráme, bolo okolo nás množstvo zvedavých turistov. Okrem nich sa tam nachádzali prenosové vozidlá mnohých televízií z celého sveta. Úkaz začal čiastočným zatmením, ktoré väčšina ľudí privítala s veľkým nadšením. Od tejto chvíle sa začalo zmrákať a citeľne klesala aj teplota. O 13. hodine, 54. minúte a 59. sekunde Mesiac prekryl celé Slnko a okolo tmavého kotúča sa zjavila nádherná žiara – koróna. Toto bol okamih, na ktorý sme čakali aj my. Zatiaľ čo turisti výskali od nadšenia a úžasu, pozorovatelia mali plné ruky práce. Z nášho stanovišťa sa ozýval zvuk cvakania uzávierky a pípania prístrojov. Úplné zatmenie trvalo tri minúty a štyridsaťpäť sekúnd. Za ten čas sme sa snažili nazhromaždiť čo najviac údajov. Keď sa spoza mesačného okraja predrali prvé slnečné lúče, dostavil sa zvláštny pocit, ktorý pozná každý, kto už aspoň raz na vlastnej koži úplné zatmenie Slnka zažil. Sú to zmiešané pocity. Na jednej strane je to obava, či sa experimenty vydarili, na strane druhej je to nadšenie, že sme na vlastné oči videli takú krásu. Veď koľko ľudí môže povedať, že videli voľným okom slnečnú korónu a uprostred dňa na oblohe hviezdy a planéty?
Po skončení úkazu prišiel čas na rozhovory s televíziami a na balenie techniky. Blízka pláž nám poskytla priestor na oddych a kúpanie, večer sme ešte navštívili pár obchodov a nasledoval zaslúžený spánok pred dlhou spiatočnou cestou. Aj keď sme sa vrátili unavení, výsledok stál zato. Priviezli sme si zo sebou napozorovaný materiál a množstvo zážitkov. O tom, že to naozaj stálo zato, svedčí fakt, že už teraz začíname rozmýšľať o ďalšej expedícií v roku 2009, tento raz do Číny. Zdá sa, že „čierne Slnko“ má zvláštnu, príťažlivú moc.
JOZEF KOVÁČ