Prví poľnohospodári v Tekove

Naši predkovia, pravdepodobne od romanizovaných Panóncov, prevzali železnú symetrickú radlicu, ktorá odhŕňala pôdu na pravú stranu. Opatrená bola čerieslom a otkou. Zasiate osivo sa zahrnulo drevenou bránou z prútia. Úhory sa orali v lete pred jesennou sejbou ozimín – pšenice a raži, ktoré prinášali priemerne 3 až 4-násobnú úrodu. Jačmeň a ovos sa siali na jar. Ovos bol krmivom pre kone, jačmeň základom na výrobu piva. Výrobným nástrojom bola sekera s užším ostrím a s otvoreným obuchom. Naši predkovia poznali aj širokú sekeru – bradaticu, ktorá sa používala pri stavbách domov, ale aj ako bojová zbraň. Pri žatve používali kosy a kosáky. Nové plochy poľa sa získavali klčovaním, preto sa široká motyka volala klčovnica. Obilie sa mlátilo na holohumnici, mlelo sa v kamenných okrúhlych žarnovoch.
Obyvatelia Tekova chovali prevažne hovädzí dobytok. Od jari do jesene pásli ovce a bravy. Tekovčania chovali aj sliepky a husi. Nápoje a potravu sladili medom, ktorý získavali z lesných brtov. Na odev spracovávali ľan a konope.
Aby získali pôdu, museli najskôr vyklčovať kus lesa, nechať ho vyschnúť a potom zapáliť. Po vypálení lesného porastu ostal na zemi kyprý popol, ktorý bol výživným hnojivom. Tento spôsob získavania a obrábania pôdy sa volá žiarové hospodárstvo. Takto pripravený pozemok sa mohol používať iba niekoľko rokov, pretože prestal dávať dobrú úrodu, popol vyplavila voda, zem stvrdla ako kameň, pole zarástlo krovinami a burinou. Keď sa pôda úplne vyčerpala, ostala ležať ladom desať až dvadsať rokov, aby znovu zarástla lesom a celý postup sa opakoval. MIROSLAV PIUS