Článok pokračuje pod video reklamou
diska Antalye. Dovoľte, aby sme sa s vami podelili o dojmy z tejto cesty.
Už príchod na miesto stretnutia bol pre nás previerkou schopnosti orientovať sa a reagovať na nové prostredie. Keďže pracovný jazyk nášho projektu je angličtina, predpokladali sme, že hosťujúca škola pošle pre nás na letisko niekoho, kto tento jazyk ovláda. A tak sme ostali v miernom šoku, keď nás vítal pán s tabuľkou Comenius, ovládajúci iba uvítacie anglické frázy. Našťastie mal so sebou syna, ktorý bol v angličtine o čosi lepší a spolu s pomocou mimiky, bohatej gestikulácie a piktogramov sme sa nakoniec dohodli a boli ochotní ich nasledovať. Naše vyhliadky na komunikáciu sa zlepšili, keď na letisko dorazili partneri z Rumunska. Najmä ich kolegyňa angličtinárka bola našim plamienkom nádeje. Cesta autom pomaly ubiehala a my, plní očakávania, sme sa asi po dvoch hodinách dostali z letiska do Isparty – nášho prechodného bydliska na nasledujúcich päť dní. Tam na nás čakali zamestnanci školy, ktorí nám zabezpečili ubytovanie vo vlastných rodinách. Nie všetci sme mali to šťastie, aby sme bývali s anglicky hovoriacimi kolegami, ale našinec si vie rady vždy – veď načo máme ruky a nohy! Jedným z najväčších zážitkov a zároveň prínosov pre každého z nás bolo porovnávanie života krajín takých odlišných ako je Slovensko a Turecko. Musím priznať, že sme pri tom viackrát opakovali: Všade dobre, doma najlepšie. Ale ak prehliadneme skúsenosti so šlapacím záchodom a studenou alebo žiadnou vodou na umývanie, bol náš výlet do Turecka nezabudnuteľným a vcelku úžasným zážitkom.
Počas štyroch dní pobytu sa nám naši hostitelia snažili ukázať tie najkrajšie kúty ich krajiny. Zoznámili sme sa s ich kultúrou a pre nás netypickou kuchyňou a zvykmi. Videli sme neobyčajný prírodný úkaz - Pamukkale, skladajúci sa z množstva vápencových útvarov, vytvárajúcich malé jazierka napĺňané termálnymi prameňmi. Pri pohľade na Pamukkale sme ihneď zabudli na všetky nedostatky tureckého koloritu. Navštívili sme tiež Duden s jeho očarujúcimi vodopádmi, Aspendos – amfiteáter s chodbami úžasnej veľkosti, ktoré pripomínali väzenie a kde ste spoza mreží mohli vnímať ducha dávnej minulosti.
Keďže sme bývali neďaleko Antalye, lákalo nás aj kúpanie v mori. Ale voda nemala teplotu ako uprostred sezóny a tak sme sa radšej venovali zbieraniu mušlí na pláži a tí odvážnejší si aspoň namočili členky. Večer sme sa vždy z potuliek vracali unavení, ale plní nezabudnuteľných dojmov a skúseností. Bolo čo hodnotiť a porovnávať. Kultúrna priepasť vo vzťahu medzi mužom a ženou na jednej strane a počítač ako nadštandardné vybavenie školy na strane druhej. Veci pre našinca len ťažko pochopiteľné. O silnom náboženskom cítení Turkov sme sa mohli presvedčiť pri návšteve niekoľkých mešít.
Posledné dva dni nášho pobytu boli pracovné a boli venované prezentácii našej doterajšej práce na projekte „Voda-zázrak života“. Na pôde hostiteľskej školy sme spolu s rumunskými partnermi demonštrovali výsledky študentských aktivít. Slovenskú prezentáciu odštartoval krátky film o meste Banská Štiavnica a o Gymnáziu Andreja Kmeťa. Potom študentka sexty Zuzka Rendlová rozprávala o našich aktivitách v rámci projektu ako i o samotnom význame vody pre život človeka. Po Zuzkinom vystúpení žiaci tretieho ročníka Dušan Meliš a Milan Štefanka vo svojej prezentácii predstavili kúpeľné mesto Sklené Teplice, pričom sa zamerali hlavne na význam vody v kúpeľníctve. Na záver našej časti programu Tomáš Záhorský modeloval výučbu ekológie a environmentalistiky s témou vody pri využití výpočtovej techniky.
Naše vystúpenie sa partnerom z Turecka a Rumunska veľmi páčilo a aj my sme mali možnosť inšpirovať sa v ďalšej práci na projekte výsledkami a výstupmi, ktoré prezentovali oni. Dohodli sme sa tiež na ďalšom postupe v nasledujúcich etapách projektu. Na záver by sme radi skonštatovali, že práca na medzinárodnom projekte Socrates-Comenius „Voda – zázrak života“, rovnako ako aj naše pracovné stretnutie v Turecku je veľkým prínosom nielen pre školu, ale aj pre každého jednotlivého študenta, ktorý na ňom participuje. Učí ich pracovať samostatne a zároveň spolupracovať s partnermi, učí ich robiť prvé kroky vo vedeckej práci, komunikovať v cudzom jazyku a vymieňať si v ňom skúsenosti a výsledky práce. V neposlednej miere ich učí vzájomnému porozumeniu a tolerovaniu rôznych rás, kultúr či náboženstiev. Sme presvedčení, že v projektoch a aktivitách podobného druhu treba pokračovať aj v budúcnosti.
