Štvornásobná mama,
novopečený otec
Keď sme v Mýtnych Ludanoch hľadali dom, do ktorého sa Irenka s rodinou dočasne utiahla, ochotný mladík nám ukázal cestu a pridal aj svoju mienku: „Tá žena má tri deti, o ktoré sa nestará. Načo je jej štvrté?“ Aj my sme premýšľali, či je čerstvá mama taká naivná, alebo taká silná a odhodlaná zariadiť si to tentokrát inak.
S Irenkou, ako ju v komunite levických bezdomovcov poznajú, sme sa zoznámili vo februári v núdzovej nocľahárni. Bola v siedmom mesiaci tehotenstva a vychutnávala si súkromie v samostatnej miestnosti, ktoré jej a druhovi Zoltánovi Sárközimu pridelili. Vtedy porozprávali čo-to o sebe. Poznajú sa takmer dva roky, on pochádza z Mýtnych Ludian, ona je zo Zbrojník. „Stretli sme sa v tunajšom esprese,“ spomínala Irenka. „Roznášala som letáky obchodného domu a s priateľkou sme sa šli napiť. Kofoly,“ prízvukuje, „Som nealkoholička.“ Už pätnásť rokov je rozvedená, o tri deti sa jej stará mama, ktorá žije v Leviciach.
Ubehli dva mesiace a 19. apríla prišiel na svet malý Zolko. S
2,70 kilogramami a 49 centimetrami bol doslova malý. „Pritom lekár v poradni mi hovoril, že bude mať cez tri kilá,“ podotkne čerstvá mama. Napriek tomu, že Zoli má 46 rokov, Zolko je jeho prvé dieťa. „Nevedel sa dočkať, kedy prídeme z pôrodnice,“ usmieva sa mladá žena, ktorá na
38 rokov rozhodne nevyzerá. Chceme zablahoželať aj hrdému otcovi, ale nie je doma. V Leviciach predáva časopis Nota Bene, aby sa postaral o novú rodinu.
Pravidelné platby?
Žiadny problém
Irenkine staršie deti, šestnásťročný Janko, štrnásťročný Mirko, žiaci Základnej školy v Zbrojníkoch, a budúca prváčka, šesťročná Kristínka, boli mamu pozrieť v nemocnici. Z bračeka - použijúc slová ich matky - neboli veľmi nadšené. Obávajú sa, že starej mame časom pribudne ďalšia starosť alebo skôr toho, že kvôli novorodencovi sa im mama ešte viac vzdiali.
Štvornásobná matka však budúcnosť vníma optimisticky. Od vlaňajšieho leta predávajú so Zolim časopis Nota Bene, v zime bol oň rekordný záujem a kupujúci boli štedrí. Teraz predajú denne aj päťdesiat kusov, z jedného čísla im prináleží pätnásť korún. Okrem týchto príjmov ráta rodina s materskou a sociálnymi dávkami za verejnoprospešné práce, do ktorých bola Irenka zapojená. „Zoli sa pôjde opýtať, či by ho nezobrali za pomocníka na stavbu,“ povie, ale beznádej v hlase nezakryje.
Čomu rozhodne verí, je pomoc levických charitatívnych združení Ježiš pre každého (JPK) a spolku Vincentík. Z polorozpadnutého starého domu, kde ich prichýlili Zoliho kamarát Šani Zvara a jeho brat Jozef, sa plánujú presťahovať do podnájmu v Leviciach, ktorý im prisľúbili v charite. Nájomné za byt a energie, 2500 korún mesačne, Irenka nevidí ako problém. Veď dobré duše z Vincentíka jej pripravili výbavičku, zoženú ešte postieľku, z JPK zas kočík. Zolka kojí a balík plienok, ktorý by vraj mal vystačiť na celý mesiac, stojí 280 korún.
Ako normálna rodina
Zdá sa, že Irenka radšej hovorí o budúcnosti ako o minulosti. Na otázku, ako dlho bola bezdomovkyňou, odpovedá: „Šesť mesiacov, z toho tri sme so Zolim prespávali v bývalej škôlke na Poľnej ulici, kde bol s nami aj „bezdomovec” z televízneho seriálu, a ďalšie tri sme boli v núdzovej nocľahárni.”
Žena s bábätkom na rukách je momentálne starostlivou mamou. Zolka každé tri hodiny kojí, večer vždy zohreje vodu a okúpe ho vo vaničke. Aj Zoli, na ktorého sa malý ponáša, odkedy má syna, si vypije zriedkavejšie.
Pri spomienke na účinkovanie v televízii povie, že inšpirovalo najmä tých, ktorí sú stále na ulici, aby sa pokúsili zmeniť svoj život. Ona už bez strechy nad hlavou nechce byť.
„Život bezdomovca bol veľmi drsný,“ hodnotí. „Mne chýbala každodenná hygiena a teplo.“ Svoje deti si na okraji spoločnosti nevie predstaviť. „Chcem, aby boli dobré, nepili, nefetovali.“ Najmladšiemu synovi by rada dopriala iný život, aký zažila ona. „Budeme žiť v byte ako normálna rodina.“
Irenkino odhodlanie zmeniť svoj osud i osud svojej novej rodiny je veľké. Verme, že aj dlhodobé. Že popri prijímaní pomoci od cudzích, nájde silu aj v sebe a neklesne tam, odkiaľ má šancu vymaniť sa. Aby nemusela odísť za svojimi bývalými súputníkmi do starej výmenníčky na Rybníkoch, kam sa po zatvorení nocľahárne utiahli. Rovnako určujúca bude Zoliho vôľa, na ktorého sa krehká žena upla. Ak on zotrvá na správnej ceste, družka so synom ho budú nasledovať.
KATARÍNA LALÍKOVÁ
