lásky a vznikol v starom Grécku. Bolo to v čase, keď bojovníci bývali často na dlhých výpravách a ich ženy si tak nezriedka spestrovali svoju samotu holdovaním plodov boha vína Dionýza. Muži po návrate privoniavali k ústam svojich žien, aby sa presvedčili, či moku nebolo o čosi navyše. Osvietený rímsky cisár Flavius Valerius Konštantín I. Veľký (275-337) už o bozku hovoril, že je to ušľachtilá záruka predbežnej manželskej zmluvy.
Pre objatia a bozky našich prarodičov existoval návod, ako sa bozkávať. V istom Dôverníku lásky ponúkajú tento postup: „Prvou zásadou je, že máš byť vyšší ako dáma, ktorú hodláš pobozkať. Vezmi jej pravú rúčku do svojej a jemne ju pritiahni k sebe. Súčasne zdvihni ľavú ruku cez jej pravé plece a spusť ju šikmo pod jej ľavé rameno. Potom si ju priviň na hruď. Vtedy zakloní hlavu dozadu. Stačí, ak sa trochu nakloníš dopredu, pritlačíš pery na jej pery a bozk bude hotový. Nepočínaj si však pritom hlučne, akoby si naháňal zlodeja, a nevrhni sa na dámu ako vyhladnutý jastrab na prepeličku.”
