musieť živiť a vojská navyše budú rabovať a ničiť ich životy a majetok. V podstate sa v dejinách ľudskej spoločnosti do značnej miery dá hovoriť ako o dejinách vojen a tak by som sa pokúsil predložiť stručný chronologický popis vojen a povstaní, ktoré sa dotkli nášho mesta. Samotné rozdelenie krajiny podľa vlastníkov vytváralo priam ideálne podmienky na vznik sporov medzi jednotlivými obcami, ktoré susedili s naším mestečkom. Sú popísané nespočetné spory medzi Ladomerom, Hornými Opatovcami, Vieskou, ktoré vlastne súviseli v sporoch medzi panstvami Šašov a Hronský Beňadik. Prví kráľovskí kasteláni už v roku 1325 vyvolali spory medzi Opatovcami a Vieskou tým, že im nedovolili využívať lesy, posúvali hraničné kamene, prekladali mýtne stanice, pásli napríklad kone v obilí Opatovčanov, kradli, jednoducho spory boli na dennom poriadku. Stále trval spor o využívaní lesov svätokrížskeho panstva. Rozpínavosť kráľovských kastelánov z panstva Šašov nemala hranice. Bol to taký neustály boj, ale nielen medzi obyčajným ľudom, ale hlavne medzi zemepánmi. Určité obdobie pred smrťou Matúša Čáka z Trenčína patril hrad Šašov tomuto Pánovi Váhu a Tatier, a preto je aj pravdepodobné, že keď tiahli jeho vojská na pomoc pri bitke pri Rozhanovciach (1312), bolo to Hronskou kotlinou a neboli to nejaké milostivé vojská. Medzi prvé nájazdy cudzích vojsk do nášho kraja patria tzv. spanilé jazdy husitských vojsk z Čiech v rokoch 1428 – 1432. Ich cieľom bolo šíriť náboženské učenie Jána Husa, toto však nenašlo väčšiu podporu a tak sa vlastne stali nájazdmi, pri ktorých bolo mnoho dedín zničených. Spanilé jazdy skončili, ale boj o uhorský trón pokračoval. Bojov o uhorskú korunu sa zúčastnil aj známy český vojvodca Ján Jiskra z Brandýsa, ktorého žoldnieri z bývalých husitských bojovníkov obsadili veľkú časť Slovenska. Samozrejme, že sa nevyhli Sv. Krížu nad Hronom ako vstupnej brány do bohatej Kremnice. Nakoniec boje o Kremnicu boli takpovediac na programe dňa. Vo Sv. Kríži si jiskrovci vybudovali pri kostole opevnenie na ochranu zo smeru od Bojníc. Ján Jiskra ovládol túto časť Slovenska zo Zvolena a v jeho područí boli všetky okolité hrady. Doba Jána Jiskru trvala na našom území v rokoch 1440 – 1462. Je zaujímavé, že aj keď bolo naše územie pod vplyvom cudzích vojsk, historici hodnotia toto obdobie pomerne pozitívne, najmä tým, že posádky, ktoré boli rozmiestnené po Slovensku, tvorili najmä Česi, ktorí boli Slovákom blízki jazykovo a etnicky a vlastne v tomto období sa rozšíril na Slovensku aj český jazyk.
Oveľa horšie časy čakali obyvateľov Sv. Kríža v 16. storočí, keď boli neustálou hrozbou nájazdy Turkov na celé južné Slovensko, ale najmä po bitke pri Moháči v roku 1526. Turci sa dostávali stále ďalej na sever a plienili celú krajinu. Len pre zaujímavosť citujem z knihy Rátkoša, aké boli výdavky mestečka Sv. Kríž nad Hronom v rokoch 1593 – 1596. „Roku 1593, keď tiahli vojská k obliehaniu Stolného Belehradu, mesto malo výdavky 83 florénov, na vojsko k Fiľakovu vydalo 370 florénov, na vojsko k Novohradu 520 florénov. Roku 1595 na vojsko Hannibala z Rothensu, keď tiahol na Levice, dosiahol výdavok 462 florénov. Saským delostrelcom roku 1596 vydalo mesto až 700 florénov a navyše veliteľovi de Paurovi 74 florénov.“ A to sa všetko dialo len v rozpätí troch rokov. Celý rad roľníkov natoľko schudobnel, že sa z nich stali želiari. Bola to daň za polohu na dôležitej komunikácii. V tomto období nebolo dňa, aby niektorá z okolitých dedín nebola napadnutá Turkami alebo krymskými Tatármi. Najviac si asi vytrpel Hronský Beňadik, ktorý bol prvou prekážkou na ceste Pohroním. Tragická udalosť sa napríklad odohrala 4. augusta 1647, keď Turci vyplienili Novú Baňu, Žarnovicu, kde sťali Zigmunda Dóczyho a v takej bojovej nálade tiahli na Sv. Kríž nad Hronom. Tu ich však čakala dobre pripravená obrana, a tak mestečko tento raz nemohli vyplieniť. V roku 1664 sa odohrala veľká bitka v priestore medzi Žarnovicou a Sv. Krížom, v ktorej zvíťazilo cisárske vojsko. V tureckom vojsku bolo údajne 6000 bojovníkov, z ktorých sa časť po prehratej bitke vrhla na Novú Baňu, kde zahynulo viac ako 200 obyvateľov, 60 bolo odvlečených. V tomto období sa však už v našom kraji konali povstania uhorských šľachticov, ktorí využívali prítomnosť Turkov v Rakúsko – Uhorskej monarchii.
