f Rozinaj. Pozorným televíznym divákom jednoducho pripomínali kolegov – cyklopolicajtov z televízneho seriálu. Za dva roky si už na policajtov - cyklistov zvykli. No možno ich predsa len zase prekvapia. Ako sme sa dozvedeli, v tomto roku investovali a k doterajšej výbave prikúpili cyklistické prilby. „Za tri roky sme do výstroje investovali, okrem bicyklov, asi dvadsaťtisíc korún. Tieto peniaze nám postačili akurát na biele tričká s označením a skrátené čierne maskáčové nohavice. Keby sme mali pre každého policajta kúpiť takú výstroj, akú majú niektorí civilní cyklisti, tak by sa náklady vyšplhali oveľa vyššie a na to nemáme. Okrem toho, napríklad cyklistické nohavice nemajú vrecká. Do maskáčových si môžeme uložiť potrebné veci, najmä písacie potreby a rôzne maličkosti. Nakoniec, na výstroji nezáleží, dôležitá je kondícia, aby chlapi vládali na bicykloch jazdiť,“ konštatuje Rozinaj. Nejazdia na nich však všetci mestskí policajti, len desiati. Dôvody tohto výberu sú prozaické. Niektorých služobné povinnosti viažu k písaciemu stolu, či automobilu. Tiež niektorí z nich si nemôžu sadnúť na bicykel, ktorý má nosnosť 80 až 90 kilogramov, pretože vážia 110 ba aj 120 kilo. Ako nás ubezpečil Jozef Rozinaj, ich váha nie je na prekážku dobrej kondícii. „Všetci chodíme do posilňovne a každý rok robíme testy z fyzickej prípravy.“
Cyklohliadky mestskej polície sa osvedčili hlavne v monitoringu priestupkov. „Zatiaľ sme žiadnych chodcov ani motoristov nenaháňali,“ smeje sa Rozinaj a dodáva: „Tieto hliadky prevažne kontrolujú napríklad záhradky, alebo monitorujú dodržiavanie poriadku a cestných predpisov. Ak vozidlo parkuje na zakázanom mieste, musíme volať motohliadku, ktorá mu založí „papuču“. Rovnako nahlasujeme kolegom aj priestupky, pri ktorých musíme občana predviesť na veliteľstvo. Na bicykli by sme ho predviesť nemohli.“ V každom prípade bicykle poskytujú mestským policajtom väčšiu mobilitu. Napríklad, keď im večer nahlásili krádež detského kočíka, brázdili mesto dovtedy, kým ho nenašli. „Bicykle sú aj oživením našej práce. Okrem toho ľudia aspoň vidia, že sa nevozíme len v autách,“ uzatvára rozhovor Jozef Rozinaj.
Autor: J. Schvarzbacherová
