Tento celoštátny program nadviazal na v minulosti osvedčené mliečne desiaty pre školákov, ktorých zámerom bolo zlepšenie výživy detí. Prvá levická škola, ktorá na výzvu zabezpečovať žiakom každý vyučovací deň štvrť litra polotučného mlieka za cenu jednej koruny zareagovala, bola Základná škola svätého Vincenta. Ako pre Týždeň na Pohroní povedal Dušan Bobko, manažér obchodu spoločnosti Levické mliekarne, zdroje na zabezpečenie mliečneho programu pochádzali z európskych fondov, čiastočne sa na nich podieľala Pôdohospodárska platobná agentúra.
Mliekarne distribúciu mlieka zabezpečovali vlastnou dopravou, v Leviciach ho rozvážali do pätnástich školských zariadení. Z tohto počtu šlo o tri základné školy, zvyšok tvorili materské školy. Jednou zo škôl, ktoré ponuku mliekarní využili, bola aj Základná škola na Ulici svätého Michala v Leviciach, známa ako 2. základná škola. Jej riaditeľka Anna Palaťková mliečny program hodnotí veľmi kladne. Zo šesťsto žiakov si pohár mlieka v priestoroch školskej jedálne denne vypilo 120 – 130 detí, mnohé si doň zamiešali Granko a konzumovali ho spolu s pečivom.
Vedúca školskej jedálne Alena Bevilaquová dopĺňa: „Spolupráca s Levickými mliekarňami bola veľmi dobrá. Napriek tomu, že servírovanie mlieka bola pre naše kuchárky práca navyše, brali to ako prínos pre výživu žiakov.“ Riaditeľku Palaťkovú neteší, že mliekarne boli nútené dodávky mlieka pozastaviť. „Naša škola kladie veľký dôraz na zdravú výživu. Aj preto by sme prijali, keby sa program obnovil,“ hovorí. „Bola to dobrá vec,“ pritakáva vedúca jedálne. Obom je najviac ľúto, že nepoznajú odpoveď na otázku detí, kedy budú mať na desiatu znovu mlieko.
Napriek tomu, že počas trvania programu Levické mliekarne zaregistrovali v školách rastúci záujem o dodávky mlieka, pre legislatívne nezrovnalosti ho pozastavili. Dušan Bobko vysvetľuje: „Problém bol v tom, že nik neinformoval ani mliekarov, ani školy, že náklady na liter mlieka sa majú kalkulovať s daňou. Naše pripomienky neboli pri novelizácii zákona akceptované a školské mlieko nebolo oslobodené od DPH. Pri opätovných výzvach k podrobnému výkladu zákona ministerstvo opakovane potvrdilo, že musíme odviesť DPH. My sme spolu s ďalšími dodávateľmi presvedčení, že podpora z Európskej únie na spotrebu školského mlieka nemá podliehať DPH.“
Na každodenný pohár mlieka, ktorý si mohli vypiť v školskej jedálni, radi spomínajú aj štvrtáci. Veronika Sádovská, Rebeka Čavojecová, Janko Hamar, Filip Császár, Robko Kopacz i Janka Kabátová svorne tvrdia: „Mlieko nám veľmi chutilo.“ Väčšina dodá, že do mlieka si pridávali Granko, niektorí celozrnné lupienky. Rovnaký názor majú i ďalší žiaci, či už štvrtáci, siedmaci, alebo deviataci, ktorí sa programu zúčastňovali v najväčšom počte. Keby to bolo možné, mlieko by si naďalej radi objednávali.
D. Bobko je rovnakého názoru: „Verím, že všetci, ktorí rozhodujú o možnosti opätovného rozbehnutia mliečneho programu, sa k tejto otázke postavia zodpovedne, aby na zmeny zákona nedoplácali deti. Veď ide o naše deti.“ Nezostáva iné, len vrelo súhlasiť a využiť všetky dostupné prostriedky, aby hlas detí prenikol až k ministerským úradníkom. Snáď budú ústretoví k požiadavkám a potrebám školákov na celom Slovensku.
Katarína Lalíková