keho regiónu reagoval aj náš rodák žijúci v Brazílii Milan Kemiac. Vyrozprával šéfredaktorke celú anabázu svojho života, ktorý bol, mierne povedané, dobrodružný. No ale vlastne už za socializmu platilo, že kto išiel študovať geológiu, rátal s tým, že bude putovať krajinou a odhaľovať jej bohatstvo. V skutočnosti Slovensko alebo Československo boli malé krajiny na veľké putovanie a ešte možno menšie na objavovanie drahých kovov. Všetko tu už bolo prevŕtané za Rakúsko-uhorskej monarchii.
S Milanom Kemiacom som sa spoznal pred viac ako 50 rokmi prostredníctvom Štefana Tesáka, taktiež rodáka z Dolnej Trnávky. Milan to vedel vždy „rozpáliť“. Bolo jasné, že pre neho je Československo malé a tak sa rozhodol emigrovať. Musím sa priznať, že nás to veľmi mrzelo, ale čo sa dalo robiť. Kemo, ako sme Milana dôverne volali, objavil nový, oveľa väčší svet. Ale keď som si prečítal článok Curriculum utečenca v MY, pochopil som, že pre neho bola malá aj Argentína, Mexiko a malá mu je aj Brazília, tu už asi hrá úlohu čas. Obdivujem, ako sa dokázal biť zo životom, ale na to sa treba narodiť.
Človeka vždy poteší, keď po rokoch stretne priateľa z mladosti alebo sa o ňom niečo pozitívne dozvie a v tomto prípade je to môj pocit. Milan Kemiac, rodák z nášho kraja, prešiel Južnou Amerikou, usadil sa v Brazílii a dá sa povedať, že úspešne. Je jeden z rodákov, ktorého svet nepohltil a on sa k nášmu kraju hrdo hlási. Myslím si, že aj v tom je zmysel života.
Gratulujem týždenníku MY, že získava čitateľov aj mimo nášho regiónu.
