Vysokoškolákom je štát stále veľa dlžný

škôl. Hlavným cieľom štrajkového výboru bolo organizovanie protestov proti schváleniu zákona o študentských pôžičkách a spoplatneniu vysokoškolského štúdia. To sa študentom nakoniec podarilo, čím odvrátili hrozbu, že štúdium bude prístupné iba záujemcom z lepšie situovaných rodín. Karol Klobušický, ktorý v štrajkovom výbore pôsobil ako koordinátor, napriek tomu víťazstvu tvrdí, že štát ostáva vysokoškolákom stále veľa dlžný.
„Treba si aj spätne uvedomiť, o čo v tomto študentskom boji išlo. Spoplatnenie školstva v žiadnom prípade nerieši kvalitu vzdelávania, vytvára iba bariéry medzi sociálnymi vrstvami študentov,“ dodáva Klobušický.
Dôležité je podľa neho aj to, aby sa vytvárali rebríčky kvality jednotlivých vysokých škôl. Hoci nie je jednoduché takýto rebríček zostaviť, vo vyspelých krajinách majú rôzne spôsoby, ako ho stanoviť. Je to napríklad počet doktorantov, úroveň vedeckej činnosti a podobne. „Podľa mňa je problémom aj to, že až na osemdesiatich percentách vysokých škôl sa dá štúdium ukončiť magisterským vzdelaním. V zahraničí je trend odlišný. Magisterské štúdium ponúka približne 20 percent univerzít v krajine, 80 percent umožňuje bakalárske štúdium,“ dodáva. Priamo na to nadväzuje aj problém, že na Slovensku je príliš veľa vysokých škôl univerzitného typu. Prakticky každá vysoká škola by chcela mať univerzitný charakter, čo nie je vhodné riešenie. Renomované univerzity tak svojím spôsobom strácajú kredit, lebo na Slovensku začína byť univerzít viac, ako je únosné.
„Ďalším problémom je obsahová reforma vo vzdelávaní. Tá by sa však nemala dotýkať iba vysokých a stredných škôl, ale mala by začať už v základných školách.“ dodáva.

Kremničania sú svojím aktivizmom na Slovensku ojedinelí
Karol Klobušický vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte UK odbor životného prostredia - plánovanie a manažment a v súčasnosti sa venuje získavaniu prostriedkov z eurofondov. Hoci žije v Bratislave, Kremnica ostala jeho srdcovou záležitosťou. Aj preto sa snaží pomáhať občianskemu združeniu Kremnica nad zlato v aktivitách proti ťažbe zlata v meste. „Stále sa cítim Kremničanom a obdivujem, čo dokázalo toto občianske združenie za krátku dobu urobiť. Ich aktivity sú ojedinelé aj v rámci Slovenska. Úplne vyvrátili fakt, že u nás občiansky aktivizmus prakticky neexistuje a ukázali cestu aj ostatným. Idú po probléme precízne, systematicky a verím, že sa im hrozbu ťažby zlata podarí odvrátiť,“ dodáva Karol Klobušický. Aby rodákom pomohol, sprostredkoval občianskemu združeniu stretnutie s predsedom výboru NR SR pre životné prostredie Mikulášom Juščíkom. Na jeho základe by sa mal v Kremnici v krátkom čase uskutočniť poslanecký prieskum.
„Najväčší problém možnej ťažby nevidím ani tak v kyanidovej metóde, ako vo výstavbe komunikácií. Úplne to zničí existujúce biotopy a vážne poškodí ekológiu. To sú vážne veci, hlavne ak vezmeme do úvahy, že mesto dostalo zo štrukturálnych fondov nemalé prostriedky na rozvoj cestovného ruchu. Ťažba zlata a cestovný ruch nikdy nemôžu ísť dokopy a preto vznikajú aj oprávnené obavy, že by mesto o príspevok z eurofondov nakoniec mohlo prísť,“ tvrdí Karol Klobušický. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie môže trvať aj dva roky a preto by obyvatelia mesta nemali podľa neho vo svojich aktivitách poľaviť.