roba kovového telúru na svete, realizovaná v Banskej Štiavnici. Žiaľ, na Slovensku technickým pamiatkam, najmä tým hutníckym, ruže nekvitnú. Zbúraná bola aj posledná budova slávnej amalgamačnej huty v Sklených Tepliciach, ani jedna pamiatka nezostala po hutách v Kremnici, Žarnovici a priam žalostný je stav technickej pamiatky Strieborná huta v Banskej Štiavnici. Ešte horší je stav rovnako slávneho medeného hámra v Banskej Bystrici s prevádzkovými priestormi zo 16. storočia.
Zmena politického systému v roku 1989 znamenala aj zmenu v štruktúre priemyselnej výroby. Československu sa otvorili medzinárodné trhy, ale najmä uplatnenie trhového mechanizmu znamenalo zrušenie neekonomických výrob neželezných kovov. Zrušili sa závody a zariadenia boli v mnohých prípadoch aj s budovami zlikvidované. Pre budúce generácie sa takmer nič nezachovalo.
Svetlou výnimkou je spoločnosť Slovalco, ktorá je po technickej stránke pokračovateľom výroby hliníka. Z predchádzajúcej technológie výroby zakonzervovala jeden elektrolyzér so samospiekanou anódou, prebíjací stroj a sadu hutníckeho náradia. Nevšedný pamätník vystavila pred vstupom do spoločnosti. Táto technická pamiatka bude ešte dovybavená tabuľkou, na ktorej budú uvedené technické parametre, kapacita zariadenia, ale aj množstvo emitovaných exhalátov. Aj keď posledné takéto elektrolyzéry boli z prevádzky vyradené len v roku 1996, už dnes sú pre návštevníkov a mladších zamestnancov zaujímavé. Tým starším zas pripomína zariadenie, pri ktorého obsluhe sa poriadne nadreli.
