Žiari nad Hronom, ktoré má v Štiavnici detašované pracovisko. Priestory podkrovia sa čoskoro zaplnili a mladšia generácia, ktorá prišla posledná, musela si už prinášať ďalšie stoličky. Máriu Petrovú poznajú Štiavničania dlhé roky. Najprv ako pedagogičku na jednej zo stredných škôl, neskôr ako „kultúrničku“ a organizátorku mnohých kultúrno-spoločenských podujatí, ktoré pripravuje so Živenou, Slovenským banským múzeom, CMK Rubigall, či miestnymi školami. Priaznivci poézie ju však mali možnosť spoznať aj ako autorku zatiaľ štyroch zbierok, ktorých predstavovanie malo vždy neopakovateľné čaro a krásnu atmosféru. Výber zo satirickej a žartovnej tvorby Pichliačiky mnohých zrejme prekvapil a, samozrejme, vzbudil aj zvedavosť. V úvodnej časti „Na cestu“ jej počin vysvetľuje Štiavničanom básnik, publicista, evanjelický farár na dôchodku Daniel Šovc takto: „Mária Petrová je v Sitnianskom či Žiarskom regióne známa už nie krátky čas a jej kultúrny fenomén autorky či organizátorky vibruje v širšom spektre. Jej poézia je známa v širšom okruhu svojou komunikatívnosťou a rezonanciou na konkrétne diania a poryvy spoločenského života. Kto však Petrovú bližšie pozná s jej naturelom a jej literárnymi láskami, nie je prekvapený, že svoje literárne pero namáča aj do satirického ostria. Tak ako si to správna satira žiada, je Petrovej satira patrične pichľavá, vypointovaná, aby oslovovala a zobúdzala zo spánku a letargie...“ No a komu sa dostanú do rúk Pichliačiky, stovka kratších a rozsiahlejších „pichliačikov“ spoločenských, politických, predvolebných, erotických, ba aj autobiografických, toho rozhodne poriadne pobavia a rozosmejú. Skôr, ako Mária Petrová začala predstavovanie svojej satirickej zbierky, ktoré bolo pretkané milým a vtipným programom, stihli sme sa jej opýtať na jej najbližšiu literárnu tvorbu. „Koncom leta by som mala vydať ďalšiu zbierku lyriky, čo závisí od ďalších konštelácií a sponzorov, lebo finančne to neutiahnem. Malo by sa to volať „Zastavte čas na jednu báseň“ a k sedemnástemu novembru by som chcela vydať „Veselé príbehy zo školských lavíc“. Kedže som dvadsať rokov učila, pôjde o skutočné príbehy zo školských lavíc, v ktorých sa nájdu nielen moji žiaci, ale aj kolegovia. Budú tu aj príbehy z mojej almamater, kde som učila, ale aj príbehy, ktoré mi prerozprávali moji kolegovia.“ Treba len veriť, že aj tieto plány sa Márii Petrovej vydaria a nám zostáva len čakať na príjemné čítanie jej lyriky a spomínaných veselých príbehov.
