ota, zážitky baníkov v práci, pri haváriách (závaloch), ale aj v živote mimo bane by nevedel nikto lepšie vyjadriť. Zvlášť zaujímavé je, že každé jeho dielo má samostatný príbeh, ktorý v mnohých prípadoch nie je príliš veselý. Z viac ako 150 drevorezieb len niektoré príbehy sú zobrazené na umeleckom reliéfe (Ako nahý si prišiel na svet, nahý i odídeš, Banícka desiata, Banícki bezdomovci, Nevítaní baníci, Lovci potkanov, Odhlasované, Rekordéri a ďalšie). Ide o insitnú poéziu dobre vyjadrujúcu obsah diela. Skľučujúco pôsobí pamätník baníkom, ktorí zahynuli pri smrteľných úrazoch v Handlovej od roku 1915. S pietou si treba prečítať 258 mien, ktorým, ako to uvádza Ján Procner, Matka Zem nečakane vyrubuje daň za bohatstvo, ktoré jej človek berie a na miskách vyvažuje životmi. „Pred odchodom do dôchodku som vyčítal bani, koľko životov vzala za opovážlivosť človeka, kutať v jej útrobách. Ale s pokorou a vďakou, že pred touto daňou uchránila mňa, som vrátil kahance i náradie, aby baňa sama určila, komu ich namiesto mňa ponúkne,“ hovorí Procner.
Drevorezby sú hlbokými reliéfmi skutočného života a vôbec by sme neboli prekvapení, keby sa v nich niektorí spolupracovníci majstra poznali. Typické pre jeho postavy je to, že majú veľké a výrazné oči, ruky veľké ako lopaty a silné svalnaté nohy. Je celkom zaujímavé, že tieto diela kriticky reagujú aj na problémy súčasnej doby – spoločenské postavenie baníkov.
Výstavu, ktorá potrvá do 16. júna, je jednoducho treba vidieť a nájsť si čas na jej precítenie.
