Článok pokračuje pod video reklamou
V sobotu presne o siedmej večer sa mestom rozliali zvuky slávnostných fanfár. Na veži kostola sv. Kataríny stáli trubači a oznamovali, že v areáli Mestského hradu sa po prvýkrát uskutoční Noc múzeí.
„Na toto podujatie v rámci Medzinárodného dňa múzeí, sme sa pripravovali od februára. Je to vlastne prehliadka celého hradného komplexu spolu s jeho dominantou, kostolom svätej Kataríny. Išlo nám vo vytvorenom programe pozrieť sa na múzejné zbierky a samotnú prácu múzejníkov z iného pohľadu, resp. dať tomu akýsi nový rozmer,“ povedal Daniel Kianička, pracovník NBS – Múzea mincí a medailí v Kremnici. Ďalej uviedol, že do tejto akcie sa v sobotu zapojilo 23 múzeí Slovenska. Kremnické doprialo svojim návštevníkom vychutnať si nočnú atmosféru stredoveku najdlhšie spomedzi všetkých, presne do polnoci. Takmer tisícka Kremničanov, najmä mladých, ale i turisti z Česka, nahliadli do objektov hradu. V Karneri- rotunde sv. Ondreja, najstaršej stavbe komplexu, sa nachádzajú lebky a kosti mŕtvych od stredoveku až po 19. storočie. V okolí Karneru bol totiž cintorín, ktorý pri budovaní samotného mestského hradu zrušili a aby pamiatku na mŕtvych neznesvätili, uložili ich do spodnej časti tejto stavby. Na poschodí rotundy obdivujeme tri stredoveké fresky, znázorňujúce život, umučenie a smrť svätého Erazma, ktorý v 13. storočí šíril kresťanstvo. Tu sa tiež oboznamujeme s históriou hradu, mesta a baníctva a započúvame sa i do čítania z knihy Jozefa Cígera Hronského Kremnické povesti, v podaní študentiek kremnického Gymnázia. Dozvedáme sa mnohé zaujímavosti zo života mešťanov, baníkov i ľudu.
Nevšedný je príbeh o bohatej mlynárke, ktorá odmietla dať žobráčke krajec chleba, za čo si vyslúžila jej kliatbu – narástla jej prasačia hlava a paprčky. Na meštiackom dome v strede mesta dodnes trčia z múru dva kamenné bochníky a vyškerená hlava svine... Čierna mačka, ktorá je v kostole sv. Kataríny, má v povesti tiež svoje miesto: Keď nastal úpadok ťažby zlata, okolo 18. storočia, Kremničania hádzali všetko zlato, šperky a iné predmety do ohňa, aby zlato pretavili. Z ohňa vyskočila čierna mačka, ktorá rozniesla plamene do mesta. Nastal obrovský požiar a okrem Troch domkov – lokalita na okraji Kremnice, mesto vyhorelo...
V miestnostiach radnice sa usadil Ján Arendárik, absolvent Školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici, ktorého múzeum pozvalo, aby ukázal svoje kresliarske nadanie. Tí, ktorí prejavili záujem, odnášali si vlastný portrét. Ako povedal mladý umelec, „figurálna a portrétna tvorba so širšou škálou modelov mi tu vyhovuje, pretože v škole robíme nanajvýš dva - tri, stále tie isté. Ba aj pracovať v tomto netradičnom prostredí je inšpiratívne.“ O jeho tvorbu prejavilo záujem mnoho návštevníkov.
Ako sme prechádzali nádvorím, kostolom i jeho bočným oratóriom a obdivovali z výšky veže mesto, zotmelo sa. Tma, a kamenná kulisa Baníckej bašty, vytvorili ideálny priestor a atmosféru pre mladých umelcov Základnej umeleckej školy J.L. Bellu v Kremnici, aby uviedli divadelné predstavenie V dedine na kopci, na motív balady Janka Kráľa, Kríž a čiapka. Zrazu sa ocitáme v tajuplnom svete mŕtvych a živých. V krčme, na dedinských páračkách, na cintoríne, kde o polnoci sedí na hrobe mŕtvy a bránu cintorína stráži duch. Najkrajšia a najodvážnejšia Marienka ide na cintorín. Mŕtvemu ukradne čiapku, z hrobu kríž. Aký iný osud ju môže stihnúť ako smrť?
Počas celej prehliadky nás sprevádzali jemné tóny stredovekej hudby, v podaní hudobného zoskupenia Musica Barbacana. Na pamiatku z nočného podujatia si môžeme vyraziť pamätnú mincu a odchádzajúc strmým schodiskom Južnej brány, dostávame čokoládový dukát Karola Róberta.
Nemožno nespomenúť, že na celom podujatí niesla najväčší podiel Erika Grniaková, pracovníčka NBS - MMM Kremnica, ktorá sa vyjadrila, že Noc múzeí isto v budúcnosti zopakujú. Bolo by dobré, keby sa z podujatia stala tradícia, ktorých je v rámci kultúry v meste viacero a niektoré pretrvávajú už desaťročia.
